Śviet44

Byłoha prezidenta Irana aryštavali za supracu z «Masadam» — The New York Times

Pavodle paviedamleńnia vydańnia The New York Times sa spasyłkaj na vysokapastaŭlenych iranskich i amierykanskich čynoŭnikaŭ, były prezident Irana Machmud Achmadziniežad byŭ aryštavany Korpusam vartavych isłamskaj revalucyi pa padazreńni ŭ suviaziach ź izrailskaj vyviedkaj «Masad».

Machmud Achmadziniežad. 2 červienia 2024 hoda. Fota: AP Photo / Vahid Salemi

Vydańnie śćviardžaje, što apošnija hady izrailski bok nibyta padtrymlivaŭ kantakty z Achmadziniežadam i finansavaŭ jaho pajezdki i pražyvańnie. Pavodle krynic haziety, u Izraili razhladali jaho jak adnaho z mahčymych palitykaŭ, jaki moh by adyhrać rolu ŭ vypadku źmieny ŭłady ŭ Iranie.

Taksama paviedamlajecca, što pradstaŭniki «Masada» niekalki razoŭ sustrakalisia z Achmadziniežadam za miežami Irana, u tym liku ŭ Vienhryi i Hvatemale. Pavodle viersii vydańnia, adna z takich sustreč adbyłasia ŭ Budapiešcie ŭ 2024 hodzie padčas mižnarodnaj klimatyčnaj kanfierencyi, a kantakty praciahvalisia i ŭ 2025 hodzie.

The New York Times adznačaje, što adnosiny Achmadziniežada z kiraŭnictvam Irana na praciahu apošnich hadoŭ byli napružanymi. Choć jaho ŭpłyŭ byŭ abmiežavany, jon praciahvaŭ udzielničać u pracy adnaho z daradčych orhanaŭ pry viarchoŭnym kiraŭnictvie krainy.

Pavodle materyjału haziety, padčas avijaŭdaraŭ pa Iranie ŭ lutym 2026 hoda izrailskaja avijacyja naniesła ŭdar pa rezidencyi Achmadziniežada. Paśla hetaha jaho vyvieźli ź miesca zdareńnia na aŭtamabili. Vydańnie taksama śćviardžaje, što paźniej jon rasčaravaŭsia ŭ dziejańniach izrailskaha boku.

Akramia taho, paviedamlajecca, što na pachavańni viarchoŭnaha lidara Irana Ali Chamieniei Achmadziniežad niečakana źjaviŭsia siarod udzielnikaŭ žałobnaj pracesii:

«U minuły paniadziełak jon nienadoŭha i niečakana źjaviŭsia ŭ składzie pachavalnaj pracesii ajatały Chamieniei. Na videazapisach pracesii było bačna Achmadziniežada, apranutaha ŭ toŭstuju kurtku pry śpiocy ŭ +32 hradusy, ź miedycynskaj maskaj, spuščanaj na padbarodak. Dva inšyja byłyja prezidenty Irana, jakija ciapier žyvuć — Chasan Ruchani i Machamad Chatami, — nie byli zaprošanyja i nie źjavilisia ni na adnoj z pachavalnych cyrymonij. Pry hetym Achmadziniežad stajaŭ, schiliŭšy hałavu i nie pramaŭlajučy nivodnaha słova, u ačapleńni ludziej, jakija, vidavočna, byli achoŭnikami», — padsumavała vydańnie.

Kamientary4

  • Jo
    14.07.2026
    Kali zakłaści, što krynicy The New York Times heta iranskija śpiecsłužby, to atrymajem viersiju, što Stražy revalucyi pazbaŭlajucca kankurentaŭ i vierahodnych pravadyroŭ novaj revalucyi. Nahadviu, što ŭ Iranie abvinavačvańnie ŭ supracy z masadam, heta jak abvinavačvańnie ŭ ekstremiźmie ŭ Biełarusi.
  • horš
    14.07.2026
    Jo, navat horš
  • pars
    14.07.2026
    Jo, ale ž vy nie budŭjecie admaŭlać toj fakt, što ŭ Iranie z samaha vierchu da nizu ŭsio karumpavanaje. Tamu habrei i vynieśli pałovu abaronki za paru dzion, tamu što kuplali tam čynoŭnikaŭ i vajskoŭcaŭ pačkami i viedali chto , što, i dzie, i ŭ jaki čas....

Ciapier čytajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijski deputat Dziarždumy Vital Miłonaŭ raskazaŭ, što zabivaŭ na vajnie suprać Ukrainy5

Pucin zajaviŭ, što nikoli ničoha nie bajaŭsia9

Sud u Siryi zavočna prysudziŭ Bašara Asada da śmiarotnaha pakarańnia

My niapravilna vybirajem čas ježy

Łukašenka zadumaŭsia, jak ažyvić naradžalnaść, kab my nie źnikli jak nacyja38

Cichanoŭskaja pra Milinkieviča: Jaho addanaść Biełarusi natchniała4

«Śledčy hetamu łukašystu skazaŭ: hałoŭnaje, pryznaj vinu ŭ zdradzie dziaržavie — i adpuścim ciabie na chimiju»1

Kolki buduć kaštavać školnyja padručniki ŭ novym navučalnym hodzie

Z sajtam Bypol niešta dziŭnaje: spačatku pakazvałasia rekłama dziciačaha charčavańnia, a ciapier sajt niedastupny3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior Alaksandr Milinkievič32

Pamior Alaksandr Milinkievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić