Majami skałynajecca ad pryhodaŭ supermena Chenkoka (Ŭił Śmit). Jak i naležyć kožnamu supermenu, Chenkok paluje za bandytami, vyratoŭvaje ludziej i karaje niahodnikaŭ. Ale Chenkok – alkaholik, hrubijan i bomž, podźvihi jakoha abychodziacca horadu ŭ kruhłuju sumu. Vyratavany Chenkokam reklamist (Džejsan Bejtman) vyrašaje źmianić niepryvabny imidž superhieroja…
U amerykancaŭ ustalavaŭsia kult – i stereatyp supermena. Nievierahodnyja zdolnaści, bieskaryślivaść, mužnaść. Piter Berh pasprabavaŭ unieści lohkuju paradyjnuju karekcyju ŭ stałyja štampy.
Pierahar za milu, žabrackija łachmany, pjanaja morda, nieachajnyja zvyčki, brudnyja žarty (nie najhoršyja ŭ amerykanskim kino), ciomnaja skura – novy vobraz Don Kichota ad chmaračosaŭ.
Asacyjalnamu Don Kichotu z butelkaju viski najpierš nieabchodny hramatny pijar (chacia hieroj da hetaha nie irviecca) – i vyratavalnyja kursy hrupavoj psychaterapii ŭ turemnaj kamery.
Dla pijaru niestandartnaha superhieroja najbolej pasuje niepraktyčny reklamist z dobrym sercam (jašče adna filmovaja supiarečnaść). Ale nichto nie ŭličyŭ, što hieroj pakutuje ad samoty – i ničoha nie pamiataje pra svaje siamiejnyja tajny, jakija nieŭzabavie abjaviacca.
Karcina Pitera Berha vietliva hraje z štampami, zryvajecca ŭ meladramu – i nahaniaje admysłovych efektaŭ (pad “Ludziej Ch”) – z urahanami, padkinutymi mašynami, palotami j nieparažalnaściu.
Niahledziačy na adchileńni ad schiemy, film całkam zrobleny ŭ tradycyjach vysokabiudžetnaha masavaha kino – u jakim aktorskija zdolnaści Šarliz Teron nie zapatrabavanyja.
Karcina nie prymusić zanadta nudzicca, ale niašmat pakinie ŭ sercy i hałavie.
Kamientary