Zdaroŭje55

Płastyčnaja chirurhija ściraje etničnyja adroźnieńni

Dla takoj monaetničnaj krainy, jak Biełaruś, prablema źniknieńnia etničnych rys pad skalpielem chirurha moža padacca małazrazumiełaj. Sapraŭdy, mała chto ź biełarusaŭ budzie rabić sabie nos jak u afraamierykanskaj pop-zorki ci razrez vačej jak u Brusa Li. A voś u polietničnych Złučanych Štatach za apošnija niekalki hod litaralna ŭ razy vyrasła kolkaść zvarotaŭ da płastyčnych chirurhaŭ pradstaŭnikoŭ etničnych mienšaściaŭ.

I ŭ suviazi z hetym unutry samich etničnych supołak raście zaniepakojenaść: moładź ličyć inšyja typy źniešnaści pryhažejšymi i imkniecca admovicca ad ułaścivych ich etničnaj hrupie rysaŭ, schavać svajo «niepažadanaje» pachodžańnie (uspomnim evalucyju Majkła Džeksana). Što bolš spryjaje hetamu – rasavyja stereatypy hramadstva ci paraŭnalnaja dastupnaść pracedur i moda na ich, a moža – hłabalizacyja i niepadkantrolnyja patoki infarmacyi, ci niaśpiełaść «hramadstva spažyvańnia», jakoje achviaruje karaniami dziela bolšaj svabody kryłaŭ? Jak by tam ni było, isnuje vidavočnaja tendencyja, jakaja ŭstojliva pašyrajecca.

Asabliva papularnaj praceduraj źjaŭlajecca rynapłastyka – płastyčnaja karekcyja nosa. Mnohija afraamierykanki, naprykład, chočuć zavastryć sabie nos, jak u pradstaŭnic kaŭkazskich narodaŭ. Na heta ŭpłyvaje i źniešnaść pop-zorak kštałtu Biejonse i Cheli Bery (abiedźvie zhadanyja zorki majuć jak afraamierykanskija karani, tak i prodkaŭ-jeŭrapiejcaŭ).

Płastyčnaja chirurhija – darahaja śfiera pasłuh, i sapraŭdy moža niepaznavalna źmianiać rysy tvaru. Ci słušna rabić heta tolki dziela zadavalnieńnia kapryzaŭ maładych ludziej, jakija šukajuć siabie i sposab samavyražeńnia, ci varta pierakonvać ich rabić karekcyju, nie parušajučy etničnych ułaścivaściaŭ, jakija dastalisia ŭ spadčynu?

Adkaz na hetaje pytańnie, chutčej za ŭsio, daduć hrošy. A dzieciam našych unukaŭ, napeŭna, i ŭ hałavu nie pryjdzie, što ludzi mohuć być padobnyja da ŭłasnych baćkoŭ, dziedaŭ, pradziedaŭ. Chiba tolki jany razam słuchajuć muzyku i chodziać da adnaho i taho ž płastyčnaha chirurha…

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Dziaržaŭnyja sacyjołahi: Biełarusy najpierš źviazvajuć svaju dziaržaŭnaść ź Vialikim Kniastvam Litoŭskim23

Dziaržaŭnyja sacyjołahi: Biełarusy najpierš źviazvajuć svaju dziaržaŭnaść ź Vialikim Kniastvam Litoŭskim

Usie naviny →
Usie naviny

Jak idzie ramont mosta na praśpiekcie Niezaležnaści FOTY1

U Litvie chočuć stvaryć dronavuju zasłonu na miažy ź Biełaruśsiu1

«Patelefanujcie Pucinu»: Rute papiaredziŭ Kitaj, Indyju i Braziliju pra druhasnyja sankcyi3

U parku Čaluskincaŭ źjavicca «Vieža svabodnaha padzieńnia»2

Miadźviedzieŭ pra ŭltymatum Trampa: Rasii ŭsie roŭna8

«Adzin hladzieŭ telefon, druhi razmaŭlaŭ, a treci ŭ baku naziraŭ». Jak ciapier pravodziać dopyty na miažy Biełarusi ź ES18

Trampa spytali, ci jon usio jašče ličyć NATA sastarełaj arhanizacyjaj

Pakalečanaja ŭ Dubai ŭkrainskaja madel pačała havaryć34

«Napramak suśvietnaha ŭzroŭniu». Kurort u Paŭnočnaj Karei budavali, kab adkryć KNDR śvietu, ale pakul i rasijanie nie chočuć jechać8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziaržaŭnyja sacyjołahi: Biełarusy najpierš źviazvajuć svaju dziaržaŭnaść ź Vialikim Kniastvam Litoŭskim23

Dziaržaŭnyja sacyjołahi: Biełarusy najpierš źviazvajuć svaju dziaržaŭnaść ź Vialikim Kniastvam Litoŭskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić