Andrej Rasinski. Kadry

Berhman. Čałaviek, jaki spračaŭsia z Boham

Na našych vačach – na ekranie – razhortvałasia drama, jakaja apošni raz apisvałasia ŭ Starym Zapaviecie.

Inhmar Berhman naradziŭsia 14 lipienia 1918 h. va ŭniversyteckaj Upsale, u siamji pastara. U 1944 hodzie zavieršyŭ fakultet litaratury i mastactva Stakholmskaha ŭniversytetu. Pracavaŭ režyseram u pravincyjnych teatrach.

Z kanca 60‑ch hadoŭ stavić spektakli na scenie Karaleŭskaha teatru, byŭ jahonym dyrektaram. Pracu ŭ kino raspačaŭ scenarystam. U 1946 hodzie — režyserski debiut («Kryzis»).

Apošnija hady pražyŭ samotnikam na vyśpie Faro. Pamior 30 lipienia 2007 hodu.

Skazać, što Inhmar Berhman - Vialiki režyser, jaki źmianiŭ suśvietny kinematohraf – značyć nie skazać ničoha. Šved, jaki staŭsia symbalem svajoj krainy, majstra j pradaŭžalnik Strynberha, Čechava, Kirkiehara, Šekśpira, teatralny tvorca i kinahienij.

U filmach švedzkaha režysera ludzi z roznych kutkoŭ śvietu paznavali siabie j adkryvali samyja schavanyja tajny svajoj dušy. Viera i biaźvierje, pakutlivaja samota, trahičny razład dušy, bol…

Adkul takoje viedańnie čałavieka? Čamu tvory Berhmana znachodzili vodhuk u samych roznych sercach?

Na našych vačach – na ekranie – razhortvałasia drama, jakaja apošni raz apisvałasia ŭ Starym Zapaviecie.

Syn pastara Inhmar zapytvaŭsia, jak starazapavietny Joŭ: “Čamu vakoł stolki zła? Dzie Božaja miłasernaść? Dzie – adkaz Hospada?” I hety pakutlivy dyjaloh – išoŭ siońnia – srodkami kinamovy.

Rycar spaviadajecca Śmierci ŭ svaim biaźvierji (“Siomaja piačatka”), stary adčuvaje ciažar ułasnych hrachoŭ i śnić ułasnaje pachavańnie (“Suničnaja palana”), a dźviuch siaścior łučyć nianaviść i maŭčańnie Boha ŭ ichnym sercy (“Maŭčańnie”). U karcinach Berhmana ateisty molacca za viernikaŭ ("Pryčaście"), luboŭ i nianaviść śplatajucca (“Šepty i kryki”, i dźvie dušy znachodziać kantakt praz emblemu-tvar (“Persona”).

Kino jość tajamnicaj Uvasableńnia, jakoje adbyłosia 2000 hadoŭ tamu – i kino jość staražytnaja mahija, jakaja isnavała ŭ dachryścijanskija časy. Berhman cudoŭna viedaŭ hetuju praŭdu – i ź lohkaściu pracavaŭ z realnaściu i sa snami. U "Fani i Alaksandru" - najlepšaj svajoj karcinie - režyser spuskajecca ŭ malenstva...

Švedzki tvorca pieražyŭ antyberhmanaŭskaje paŭstańnie maładych režyseraŭ, jakija abvinavačvali aŭtara ŭ metafizyčnaści, mizantrapii i elitarnaści. Ale sam Inhmar Berhman pad pseŭdanimam Ernesta Ryfe ŭžo vyśmiajaŭ svaje ŭjaŭnyja i realnyja zahany. Na pasadzie dyrektara “Dramatena” – Karaleŭskaha dramatyčnaha teatra – Berhman kardynalna źniziŭ košty na kvitki i skaraciŭ praciahłaść spektaklaŭ da 1,5 hadzin – kab zrabić mastactva ahulnadastupnym.

Adnojčy Berhman i Tarkoŭski sutyknulisia na adnym z festaŭ. Jany zbajalisia padyści adzin da adnaho, niahledziačy na hłybokaje ŭzajemnaje šanavańnie. Na mahile Tarkoŭskaha napisana: “Čałaviek, jaki bačyŭ anioła”. Pozirk Berhmana kudy zmračniejšy...

Pakutlivyja pošuki “Pryčaścia” i “Tvaru”, balučyja “Sceny šlubnaha žyćcia” i “Vosieńskaj sanaty”...

Ci adkazaŭ Haspodź Berhmanu? Leviafany dušy, huł i hrymoty, strach i trymcieńnie – hladzicie karciny Berhmana i vy ŭbačycie, jakim byŭ Adkaz.

Filmahrafija:

1944 – Ckavańnie / HETS scenaryst, asystent režysera

1946 - Doždž nad našym kachańniem / Det regnar pa var karlek

1946 - Kryzis / Kris

1947 - Karabiel u Indyju / Skepp till India land

1948 - U partovym horadzie / Hamnstad

1948 - Muzyka ŭ ciemry / Musik i morker

1949 - Smaha / Torst

1949 - Turma / Fangelse

1950 - Vysokaja napruha / Sant hander inte har

1950 - Oda radaści / Till gladje

1951 - Letniaja hulnia / Sommarlek

1952 - Sakrety žančyn / Kvinnors vantan

1953 - Viečar błaznaŭ / Gycklarnas afton

1953 - Leta z Monikaj / Sommaren med Monika

1954 - Urok kachańnia / En Lektion i karlek

1955 - Žanočyja mary / Kvinnodrom

1955 - Uśmieški letniaj nočy / Sommarnattens leende

1957 - A voś i spadar Śliman / Herr Sleeman kommer

1957 - Suničnaja palana / Smultronstallet

1957 - Jak zdymałasia "Suničnaja palana" / Bakomfilm smultronstallet

1957 – Siomaja piačatka / Det Sjunde inseglet

1958 - Šalenstva / Rabies

1958 - Vieniecyjaniec / Venetianskan

1958 - Tvar / Ansiktet

1958 - Na parozie žyćcia / Nara livet

1960 - Dziavockaja krynica / Jungfrukallan

1960 - Djabalskaje voka / Djavulens oga

1960 - Štorm / Ovader

1961 - Skroź ćmianaje škło / Sasom i en spegel

1962 - Pryčaście / Nattvardsgasterna

1963 - Hulajučy ŭ śnie / Ett Dromspel

1963 - Maŭčańnie / Tystnaden

1965 - Usio ab hetych žančynach / For att inte tala om alla dessa kvinnor

1965 - Don Žuan / Don Juan

1966 - Persona / Persona

1967 - Simulatary / Stimulantia

1968 - Soram / Skammen

1968 - Hadzina vaŭka / Vargtimmen

1969 - Rytuał / Riten

1969 - Žarść / En Passion

1970 - Ab vyśpie Faro ŭ 1969 / Farodokument 1969

1971 - Dotyk / Beroringen

1972 - Šepty i kryki / Viskningar och rop

1973 - Sceny šlubnaha žyćcia / Scener ur ett aktenskap

1974 - Mizantrop / Misantropen

1975 - Čaroŭnaja flejta / Trollflojten

1976 - Tvaram da tvaru / Ansikte mot ansikte

1977 - Źmiainaje jajka / The Serpent's Egg

1978 - Vosieńskaja sanata / Hostsonaten

1979 - Ab vyśpie Faro / Faro-dokument

1980 - Z žyćcia maryjanetak / Aus dem Leben der Marionetten

1982 - Fani i Alaksandar / Fanny och Alexander

1983 - Škoła žonak / Hustruskolan

1984 - Tvar Karyny / Karins ansikte

1986 - Błasłavionyja / De Tva saliga

1986 - Paśla repietycyi / Efter repetitionen

1986 - Fani i Alaksandr. Chroniki stvareńnia filmu / Dokument Fanny och Alexander

1992 - Markiz de Sad / Markisinnan de Sade

1993 - Vakchanki / Backanterna

1995 - Apošni vykryk / Sista skriket

1997 - U prysutnaści błazna / Larmar och gor sig till

2000 - Razryŭ vyjavy / Bildmakarna

2003 - Sarabanda / Saraband

Kinaterminy

Kinapadziei

Usie filmy

Kinatvorcy

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dźvie ŭdačy, dziakujučy jakim adbyłasia karjera novaha pres-sakratara MZS Rusłana Varankova13

Dźvie ŭdačy, dziakujučy jakim adbyłasia karjera novaha pres-sakratara MZS Rusłana Varankova

Usie naviny →
Usie naviny

«Zastałasia tryvoha, jakaja nie adpuskaje navat nočču». Były palitviazień Siarhiej Šeleh prosić ab dapamozie7

U Zambii zvarjaciełaja słanicha zabiła dźviuch turystak3

Biełarus uziaŭ kredyt «Na rodnyja tavary», kab kupić matacykł «Minsk». Toj akazaŭsia kitajskim2

«My čakali Połk Kalinoŭskaha, kab vyzvaliŭ nas». Palitviazień patłumačyŭ, čamu paprasiŭ ab pamiłavańni20

Vice-prezident rasijskaj «Transnafty» zahinuŭ, vypaŭšy z akna7

Partuhalski futbalist, jaki zahinuŭ u aŭtakatastrofie, pajechaŭ mašynaj, bo lacieć samalotam zabaranili daktary3

Rasija atakavała Kijeŭ «šachiedami» i balistykaj. Dziasiatki paranienych, pažary i pierakrytyja vulicy1

Biełaruskaha taksista ŭziali ŭ zakładniki ŭ Varšavie2

Pucin prapanavaŭ mianiać biełaruskuju bulbu na «ščaślivy sirop»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźvie ŭdačy, dziakujučy jakim adbyłasia karjera novaha pres-sakratara MZS Rusłana Varankova13

Dźvie ŭdačy, dziakujučy jakim adbyłasia karjera novaha pres-sakratara MZS Rusłana Varankova

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić