Bondarava dakałupałasia da vierša «Vaviorka» ŭ prahramie dziciačych sadkoŭ. Što ź im nie tak?
Prarasijskaja błohierka dabrałasia da navučalnaj prahramy ŭ starejšych hrupach sadkoŭ. Jana pabłytała Aviarjana Dzieružynskaha z Vadzimam. Dajšło da namioku na «rusanienaviśnictva» Łukašenki.

Volha Bondarava praciahvaje svoj kryžovy pachod suprać usiaho biełaruskaha. Hetym razam jaje ŭvahu pryciahnuła navučalnaja prahrama «Aznajamleńnie dziaciej starejšaha daškolnaha ŭzrostu z paezijaj», składzienaja Dzinaj Dubininaj z kafiedry mietodyk daškolnaha navučańnia Biełaruskaha dziaržaŭnaha piedahahičnaha ŭniviersiteta i vydadzienaja jašče 17 hadoŭ nazad, u 2008 hodzie.
Nianaviść Bondaravaj da ŭsiaho, što pa-biełarusku, biaźmiežnaja, a viedy abmiežavanyja.
Bondarava nie viedaje, što A.Dzieružynski — heta Aviarjan Dzieružynski, biełaruski dziciačy paet savieckaha pieryjadu, 1919 hoda naradžeńnia, a nie Vadzim Dzieružynski — jaho ciozka 1965 hoda naradžeńnia,
niekatoryja histaryčnyja pracy jakoha byli pryznanyja (palityčna matyvavana, paśla 2022 hoda) ekstremisckimi.
Tamu Bondarava ličyć, što dzieciam u sadkach padsoŭvajuć idei Vadzima Dzieružynskaha.
«Na s. 46 dietiam … priedłahajetsia … vyučiť naizusť stichi licśvinskoho (tak u aryhinale — NN) rusofoba-falsifikatora A. Dzieružinskoho. Eto v tiemie «Svojskija ptuški». S Dzieružinskim piedahoh Dina Dubinina na etom nie zakančivajet i prodołžajet jeho nasovyvať małoletnim biełorusskim dietiam v tiemie «Pradukty charčavańnia».

Hnieŭ Bondaravaj abrynuŭsia i na vierš Artura Volskaha. «Dubinina dobivajet dietiej staršiej hruppy dietskoho sada rifmoplotstvom nacista Artura Volskoho. Na s.36 prohrammy Vy najdiotie tiemu «Źviary našych lasoŭ» s rasskazyvanijem stichov v t.č. nacista Artura Volskoho i nacistki Olhi Ipatovoj».
Jalina ŭ cvet hladzić z pahopka.
A na cyky ciadzić vaviopka.
Jana znajšła ŭ ctvałe dypło
i ŭładkavała tyt žytło.
Xaj doždž, xaj cneh, xaj zavipyxa,
a ŭ xatcy — ŭtylna, ciopła, cyxa.
I ežy, ckažam ščypa, lišak:
až da viacny joj xopić šyšak.
Artura Volskaha Bondarava nazyvaje nacystam, choć jon vieteran vajny, jaki z 1942 da 1953 hoda adsłužyŭ u savieckim vajenna-marskim fłocie, maje bajavyja ŭznaharody, u tym liku orden Ajčynnaj vajny II stupieni.
A jaho jana z kim pabłytała? Nie ź jahonym ža baćkam Vitalom Volskim — čekistam i biełaruskim piśmieńnikam, aŭtaram «Nieścierki»? Mahčyma, Volskamu dastałosia prosta za niaruskaje proźvišča, jak i Dzieružynskamu. Abo za palityčnuju pazicyju ŭ 1990-ch.
Miž tym i Volha Ipatava — heta 80‑hadovaja piśmieńnica, jakaja naradziłasia ŭ 1945‑m i vyrasła paśla vajny ŭ dziciačym domie.
Bondarava pryličvaje da «nacystaŭ» usich, chto kali-niebudź vystupaŭ za niezaležnaść Biełarusi. Tamu ŭ jaje nacystkaj akazvajecca i Łarysa Hienijuš — adna z samych papularnych (i pakutnych) biełaruskich piśmieńnic XX stahodździa.
U praviednym hnievie Bondarava pierajšła na Alaksandra Łukašenku i jaho zadumu «vialikaj ździełki» z amierykancami. «Priedmiet «bolšoj sdiełki» ožidajem — rusonienavistničiestvo. Nikohda takoho nie było, i vot opiať!» — vyniesła vierdykt Bondarava.
Z 2022 hoda 42‑hadovaja Volha Bondarava vučyłasia na dzionnym adździaleńni fiłałahičnaha fakulteta Biełaruskaha dziaržaŭnaha piedahahičnaha ŭniviersiteta imia Maksima Tanka pa śpiecyjalnaści «Biełaruskaja mova i litaratura». Jaje adličyli adtul tolki sioleta ŭ krasaviku paśla taho, jak danosčyca sama adbyła 13 sutak na Akreścina pavodle «ekstremisckaha» artykuła, bo «niešta pierapościła».
Kamientary
"Vola Bo-Bo''