Błohierka praviaraje čyściniu i jakaść praduktaŭ u minskich kramach. Padabajecca heta nie ŭsim
Błohierka ź nikam «Chaču servis» užo niekalki miesiacaŭ chodzić pa staličnych kramach, kab pravieryć terminy prydatnaści i tavarny vid praduktaŭ. Tak biełaruska zmahajecca za jakasnaje absłuhoŭvańnie i pavahu da klijentaŭ. Praŭda, nie ŭsie zhodnyja z takoj pazicyjaj.

Spačatku dziaŭčyna aceńvała absłuhoŭvańnie ŭ biudžetnych staličnych kaviarniach: naprykład, naviedvała Cofix i fudkorty ŭ handlovych centrach. Dziaŭčyna kamientavała pavodziny barystaŭ i čyściniu ŭ zali. «Navat biudžetnaja kaviarnia moža davać čyściniu, uvahu i kłopat», — kazała jana.
Ale niekalki miesiacaŭ tamu błohierka pieraklučyłasia na praduktovyja kramy: tudy jana zvyčajna zachodzić sa svaim siabram, razam jany źbirajuć pradukcyju, jakaja pradajecca z parušeńniami sanitarna-epidemijałahičnych norm, i źviartajucca da administrataraŭ. Niekatoryja videa nabirajuć pa sotni tysiač prahladaŭ.
Ja nie iŝu skandały. Ja choču poriadok. Ludi dołžny znať, čto im prodajut. Etot mahazin narušajet praviła, i ja pokažu fakty. Podpišiś, jeśli tiebie nie vsio ravno, čiem nas kormiat
Naprykład, u minskim Green dziaŭčyna pabačyła cybulu, jakaja ŭžo daŭno straciła pryvabny vyhlad, i ahurki z hnillu. Padłoha ŭ kramie była «jak paśla kirmašu».
«Ale samaje cikavaje — fakača z salami. Na ceńniku [napisany] ranišni čas vypiečki — 10:00. Zaraz 21:48. Pa SanPiN Biełarusi hatovaja pradukcyja ź miasam pry chatniaj tempieratury zachoŭvajecca maksimum try hadziny. Usio, što bolej — parušeńnie i ryzyka dla zdaroŭja».
Riejd v Green, Minsk: fokačča s salami proležała 12 č vmiesto 3 ch, hniłoj łuk, połushnivšije ohurcy, syr na hrani sroka. SanPiN narušien?
U inšaj kramie Green u adździele z sadavinoj znajšli hniłuju hrušu, na pryłaŭku z syrami — praterminavanyja pradukty. Rabotnica kramy skazała, što padpisanaja na błohierku i paprasiła addać joj praterminavanyja syry. Ale nie prybrała ich z pryłaŭku, a źmianiła markiroŭku i vykłała nazad, skazaŭšy, što tak možna.
«Dy nie, tak nielha! Heta falsifikacyja. My vyklikali milicyju, čakali try hadziny. Da nas nieadnarazova padychodziŭ achoŭnik, sprabavaŭ dakazać, što heta my sapsavali tavar. Padyšła zahadčyca, ščyra pryznałasia, što apraŭdańniaŭ hetamu niama», — padzialiłasia aŭtarka «Chaču servis».

U łošyckim «Hipa» maładziony znoŭ pabačyli parušeńni ŭ realizacyi syroŭ. Niekatoryja pradavalisia navat niahledziačy na toje, što parezali ich 10 dzion tamu, kali norma — 48 hadzin pry tempieratury ad 2 da 6 hradusaŭ.
«My nabrali poŭny košyk praterminavanaha tavaru i paklikali administratara. Spačatku jana spračałasia, ale potym pryznała, što pradavać heta nielha. U vyniku prosta prybrali pradukcyju z palic. Ale ž uvieś hety čas jana lažała, i jaje mahli nabyć zvyčajnyja pakupniki».
Po mnohočiślennym prośbam my pomohli vyjaviť prosročku
U kamientarach da rolikaŭ błohierki mierkavańni padzialilisia: niechta zhodny ź jaje padychodam, što takoje aśviatleńnie dapamoža palepšyć absłuhoŭvańnie ŭ kramach, a chtości ahresiŭna prapanuje joj samoj pasprabavać pracu ŭ takich umovach — maŭlaŭ, piersanału nie chapaje, rabotniki nie paśpiavajuć.
- «Kolki tabie hadoŭ i dzie ty pracavała, kali ty ahułam pracavała? Pryjdzi papracuj pradaŭcom za kapiejki, potym rot svoj adkryvaj».
- «Prykiń, tak usiudy robiać! Raspluščy vočy i idzi narmalna pracuj, a nie błohi zdymaj».
- «Jak vy zadziaŭbali! U handli i tak ciažka! Možacie tolki zdymać? Dyk uładkujciesia na pracu ŭ handal i padymicie kramu z kalen, z vašym prychodam stanie lepiej, my ŭ vas vierym».
Dziaŭčyna na takija kamientary adkazvaje, što ŭ kramach płaciać «daloka nie kapiejki», a pakupniki addajuć svaje hrošy, jakija zarabili taksama ciažkimi vysiłkami, i pavinny atrymlivać za ich adekvatny servis.
Kamientary
Zato chataskrajniki čuvstvujut tam siebia čałaviekami po pričinie "doraha - bahata". Śmiešno nabludať za etim kołchozom pośle kerfur ili banalnoho lidła.