Kultura33

Hieroi Biełarusi

Vyjšli knihi pra biełaruskaje padpolle na Miadzielščynie i Smurhonščynie (1947—1950).

Vyjšli knihi Michasia Čarniaŭskaha «Jak pošuh małanki» i ŭkładzieny im zbornik uspaminaŭ i dakumentaŭ «Nia bojciesia achviaraŭ i pakut».

Knihi raspaviadajuć pra Miadzielska‑smarhonskaje moładzievaje padpolle (1947—1950) i jaho kiraŭnika Raścisłava Łapickaha (1928—1950). Hurtok padpolščykaŭ aformiŭsia ŭ toj častcy histaryčnaj Vilenščyny, što adyšła da BSSR. Heta byŭ pratest suprać savietyzacyi, hvałtoŭnaj kalektyvizacyi dy rusifikacyi zachodniebiełaruskaha hramadztva.

«Viasnoj 1948 h., — piša Michaś Čarniaŭski, jaki paznajomiŭ nas u siaredzinie 1990‑ch z hetym rucham, — siarod miadzielskich padziemnikaŭ uźnikła ideja razharnuć antykamunistyčnuju prapahandu z dapamohaj ulotak. Tady heta była najbolš efektyŭnaja forma ŭździejańnia na ludzkuju śviadomaść».

Teksty ŭlotak pisaŭ kiraŭnik moładzievaha hurtka Raścisłaŭ Łapicki. Jany byli lakaničnyja i bieskampramisnyja. U adnoj z ulotak havaryłasia: «Śmierć vyradkam rodu čałaviečaha! Partyzany! Padpolščyki! Stojcie na abaronie svajoj spravy! Bieražycie ŭ sabie śviatuju nianaviść da kamunizmu, jaki niaviečyć i razbeščvaje čałaviectva. Bicie stalinskich šakałaŭ! Moładź! (...) Da zbroi! Nia bojciesia achviar i pakut! Upierad da śvietłaj budučyni!».

U lutym 1950 h. padpolle jak antysavieckaje było žorstka razhromlena. 22‑hadovaha Raścisłava Łapickaha rasstralali va ŭročyščy Krasny Bieražok, što pad Vialejkaj, astatnich 17 udzielnikaŭ padpolla, u asnoŭnym školnikaŭ, asudzili da roznych terminaŭ źniavoleńnia. Bolšaść atrymała 25 hadoŭ i paražeńnie ŭ pravoch.

Ale pierad hetym byli žorstkija katavańni samaj humannych śledčych u śviecie. «Mnie złamali dźvie rabryny, vybili niekalki zuboŭ, bili pad rebry, pad dych, pa piečani i nyrkach. (...) Lubili katavać bujnymi kroplami chałodnaj vady na ciemia. Prycisnuć ciabie ŭ kut, a źvierchu kapaje. U śledčym pakoi było zadušna, tamu ad pieršych kropiel išoŭ pryjemny chaładok. Ale paźniej adčuvańnie było takoje, jak pa hałavie ciadkim mołatam», — zhadvaŭ Juzaf Kačerha.

Niezdarma, vidać, Michaś Čarniaŭski ŭ pradmovie da knihi «Jak pošuh małanki» pieraprašaje: «Vybačajusia za toje, što svaimi rospytami ab pieražytym časam vyklikaŭ ślozy i bol. Škaduju pierad mahiłami zaŭčasna pamierłych, što hetak zapaźniŭsia z publikacyjaj».

***

Čarniaŭski M. Jak pošuh małanki: Raścisłaŭ Łapicki. — Miensk: Technalohija, 2006. — 71 s. + ilustracyi.

«Nia bojciesia achviaraŭ i pakut»: Dakumenty i materyjały pra dziejnaść miazielska‑smarhonskaha antykamunistyčnaha padziemja (1948—1950). / Układalnik, aŭtar bijahrafij i ustupu Michaś Čarniaŭski. — Vilnia: «Naša budučynia», 2006. — 154 s. + fatazdymki

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa3

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa

Usie naviny →
Usie naviny

Zahinuŭ 24-hadovy z-błohier Śviatoša, jaki chvaliŭsia zabojstvami pałonnych10

Na prypynku «Łamanosava» ŭ stalicy adramantavali asfalt. Vynik uražvaje2

U paŭdniovaj Jeŭropie staić čyrvonaja śpioka4

Maci čatyroch dziaciej, jakuju schapili na vychadzie z ankadyspansiera, adpuścili da suda dadomu2

«Rasijanie zajzdrościać uzroŭniu biełaruskaha adzinstva»42

Na MAZie vybrali maskota i dali jamu imia14

ZŠA majuć namier złamić spažyŭcoŭ rasijskaj nafty ŭ vypadku pravału ŭrehulavańnia vajny va Ukrainie3

Jak biełaruska ŭ 18 hadoŭ stała prafiesijnym kapitanam jachty i robić na hetym biźnies1

U Ispanii biełarusaŭ vyzvalili z pracoŭnaha rabstva2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa3

Rasijskaja armija prarvała pad Dabrapollem apošniuju kapitalnuju liniju abarony Danbasa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić