Andrej Rasinski. Kadry

Hrafici pjanaj dušy – pavodle Vasila Bykava

Sučasnaje rasiejskaje kino vahajecca pamiž dvuma stylami: “zhaładniełaj fantasmahoryi” i “biaschlebnaha realizmu”. Usio, jak pradkazvaŭ Vasil Bykaŭ.

posterStudent-hrafityst, źbity “mastackimi” kankurentami, sasłany ŭ hłuchuju pravincyju, dzie musić razmalavać ścienku viaskovaha klubu. Mastakoŭskaja chałturka staniecca tvoram, jaki vykliča katarsis u viaskoŭcaŭ – a sam hieroj uśviadomić svajo paklikańnie.

Sučasnaje rasiejskaje kino vahajecca pamiž dvuma stylami. Styl “zhaładniełaj fantasmahoryi” (skarastajemsia hetym aznačeńniem Vasila Bykava) – heta pseŭdašykoŭnaja raskoša “Dzionnych dazoraŭ”, dzie “Nichto nia viedaje pra seks”, a “Palavańnie na pirańniu” (“Ad 180 i vyšej”) zaviaršajecca “Uciokami” z “Tureckim hambitam”. Heta bahataje kino, anijak nie źviazanaje z rečaisnaściu.

Jak i pradkazvaŭ Bykaŭ, hety kirunak karystajecca poŭnaj dziaržaŭnaj padtrymkaj z medalami i “Dziaviataju rotaj”.

“Styl biaschlebnaha realizmu, pa sutnaści, biespadstaŭnaha vyjaŭleńnia “čarnuchi” žyćcia, jahonaj biadoty” – naftahazavymi patryjotami nie šanujecca. ““Punkt” z prastytutkami, dzie “Hrajučy achviaru” ŭzvodziać u “4” stupień usie marazmy Rasiei – pakul milicyjaj nie razhaniajecca. A mastaki ŭsio ćvierdziać, “što chočuć zastavacca viernymi praŭdzie žyćcia. Tolki, dzie taja praŭda j dzie žyćcio, nichto ź ich nia viedaje…”

Film “Hrafici” Ihara Apasiana złučaje abodva panoŭnyja styli, chacia bolšaść pryjomaŭ – ad “biaschlebnaha realizmu”. Durkavataja vioska, miascovaja treš-vamp u zialonych palčatkach (Łarysa Huziejeva) – i zakachany ŭ jaje ŭdarnik haŭnavoznaje pracy. Dyrektarat ź jaskravymi zvyčkami kryminalnych aŭtarytetaŭ – i alkaholik-filozaf, achviara straŭsinych fermieraŭ. Pjanka, zubastyja tvary, ślozy, hratesk. (Pry hetym samaja hłybinka Rasiei paznačajecca, jak siało “Promiežutočnoje” Paleskaje vobłaści!)

Ale “biaschlebnaja čarnucha” praryvajecca čałaviečnaściu. Sasłany mastak zaviaršaje karcinu. Viaskoŭcy zachłynajucca ślaźmi.

Škada tolki, što karcina – kurtaty imperski kič.

Hrafici (Hrafiti)

Rasieja, 2006, kalarovy, 110 chv.

Režyser: Ihar Apasian

Roli vykonvajuć: Andrej Novikaŭ, Viktar Pieravałaŭ, Siarhiej Patapaŭ, Łarysa Huziejeva, Alaksandar Iljin

Žanr: Trahikamedyja

Adznaka: 5,5 (z 10)

Usie filmy

Cytaty ŭziatyja z apaviadańnia Vasila Bykava “Bajki žyćcia”.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi31

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić