Byłaja baleryna stała samaj maładoj miljarderkaj śvietu, jakaja zarabiła svoj kapitał samastojna
29‑hadovaja ŭradženka Brazilii Łuana Łopies Łara pačynała karjeru ŭ balecie i vystupała na prestyžnych jeŭrapiejskich scenach, adnak vyrašyła syści ŭ IT. Ciapier časopis Forbes nazvaŭ jaje samaj maładoj u śviecie miljarderkaj, jakaja zarabiła kapitał ułasnymi siłami. Navat śpiavačka Tejłar Śvift nie zmahła ŭ takija maładyja hady zarabić stolki hrošaj.

Jak paviedamlaje Forbes, 29‑hadovaja Łuana Łopies Łara aficyjna stała samaj maładoj u śviecie žančynaj-miljarderam, jakaja nažyła bahaćcie ŭłasnymi siłami. Byłaja prafiesijnaja baleryna dasiahnuła hetaha statusu dziakujučy imklivamu rostu acenki jaje startapa Kalshi da 11 miljardaŭ dołaraŭ.
Pavodle źviestak časopisa, asabisty kapitał Łuany ciapier aceńvajecca ŭ 1,3 miljarda dołaraŭ. Heta dazvoliła joj paciaśnić u rejtynhu papiaredniuju lidarku — 31‑hadovuju suzasnavalnicu Scale AI Lusi Ho, a taksama abyści pa tempach uzbahačeńnia zorak suśvietnaj vieličyni, takich jak śpiavačka Tejłar Śvift. Adnak šlach braziljanki da viaršyni finansavaha śvietu pačaŭsia ŭ zusim inšym asiarodździ — u žorstkim śviecie kłasičnaha baleta.
Škło ŭ puantach i alimpijady pa astranomii
Łuana naradziłasia ŭ Brazilii ŭ siamji techničnaj intelihiencyi: jaje maci była nastaŭnicaj matematyki, a baćka — inžynieram-elektrykam. Mienavita baćki pryvili joj luboŭ da dakładnych navuk i ambicyi stać «nastupnym Styvam Džobsam». Adnak junactva dziaŭčyny prajšło ŭ źniasilvajučych treniroŭkach u prestyžnaj škole Vialikaha teatra ŭ Brazilii.
Jak adznačaje Forbes, Łuana nazyvaje školnyja hady samymi intensiŭnymi ŭ svaim žyćci. Raskład byŭ biaźlitasnym: z 7‑j ranicy da poŭdnia jana zajmałasia ahulnaadukacyjnymi pradmietami, a z hadziny dnia da 9‑j viečara — baletam. Kankurencyja siarod tancoŭščyc dachodziła da krajnaściaŭ: kalehi-tancorki chavali askiepki škła ŭ abutak adno adnaho, kab prasunucca napierad.
Mietady vykładańnia taksama byli surovymi. Łuana ŭspaminaje, jak piedahohi praviarali jaje ciahavitaść, trymajučy zapalenuju cyharetu pad jaje ściahnom, kali jana vyciahvała nahu da samaha vucha — heta byŭ test na toje, jak doŭha jana zmoža ŭtrymlivać pazicyju, kab nie apiačysia.

Niahledziačy na fizičnyja nahruzki, dziaŭčyna demanstravała vydatnyja pośpiechi ŭ vučobie. Jana načami rychtavałasia da akademičnych spabornictvaŭ, vyjhraŭšy zołata na nacyjanalnaj alimpijadzie pa astranomii i bronzu na matematyčnaj alimpijadzie. Skončyŭšy škołu, Łuana dzieviać miesiacaŭ pracavała prafiesijnaj balerynaj u Aŭstryi, ale ŭrešcie vyrašyła paviesić puanty na ćvik i źjechać u ZŠA.
Šlach da Uoł-stryt
U Złučanych Štatach Łuana pastupiła ŭ znakamity Masačusiecki technałahičny instytut, dzie vyvučała infarmatyku. Va ŭniviersitecie jana paznajomiłasia z Tarykam Mansuram, vychadcam ź Livana, jaki staŭ jaje blizkim siabram i paśla — biznes-partnioram.
Padčas sumiesnaj stažyroŭki ŭ Ńju-Jorku ŭ ich uźnikła ideja stvareńnia Kalshi — anłajn-płatformy, jakaja dazvalaje karystalnikam rabić staŭki na budučyja padziei, takija jak vybary, spartyŭnyja hulni ci navat zaručyny znakamitaściaŭ.
Realizacyja idei akazałasia składanaj zadačaj. Partniory sutyknulisia ź nieabchodnaściu atrymańnia dazvoł fiederalnych uładaŭ ZŠA, pakolki rynki prahnozaŭ znachodziacca pad pilnym kantrolem dziaržavy. Maładyja zasnavalniki źviarnulisia ŭ bolš čym 40 jurydyčnych firm, ale ŭsie admovilisia im dapamahać praź ich maładość i maštaby ryzyki.

«Adrazu paśla kaledža my pajšli na varjackuju ryzyku. Dva hady ŭ nas nie było nivodnaha praduktu… i kali b my nie atrymali dazvołu, košt kampanii ŭpaŭ by da nula», — raspaviała pradprymalnica. Situacyja ŭskładniałasia pandemijaj: Łuana sprabavała budavać biznes z Łondana, a Taryk znachodziŭsia ŭ Biejrucie.
Tym nie mienš upartaść pryniesła plon. Kampanija nie tolki atrymała licenziju, ale i vyjhrała sud suprać Kamisii pa handli tavarnymi fjučarsami, što dazvoliła płatformie ŭvosień 2024 hoda lehalna prymać staŭki na vyniki vybaraŭ u ZŠA.

Napiaredadni vybaraŭ karystalniki Kalshi pastavili na kandydataŭ bolš za $500 miljonaŭ i pravilna pradkazali pieramohu prezidenta Trampa. U vyniku papularnaść servisu rezka ŭzrasła. Pavodle infarmacyi vydańnia, niadaŭni raŭnd inviestycyj pavialičyŭ acenku Kalshi ŭ piać razoŭ — da $11 miljardaŭ. Siońnia Łuana Łopies Łara vałodaje 12% akcyj kampanii.
Inviestary pierakananyja, što mienavita baletnaja zahartoŭka dapamahła Łuanie vystajać. «Mała dzie tak vučać čuć «nie» i ŭsio roŭna iści napierad, jak u prafiesijnym balecie, — cytuje Forbes adnaho ź inviestaraŭ. — Łuana rana navučyłasia nastojlivaści i hracyi… i pieraniesła hetuju spakojnuju ŭpeŭnienaść u pabudovu biznesu».
Kamientary