Hramadstva22

Fiodar Mirzajanaŭ. Partret na fonie krataŭ

Siońnia ŭ sudzie Partyzanskaha rajona Minska pačynajecca sud nad Fiodaram Mirzajanavym.

Fiodar Mirzajanaŭ naradziŭsia 9 śniežnia 1990 u Baranavičach. Skončyŭ himnaziju, u 2008 hodzie pastupiŭ na fakultet menedžmentu Biełaruskaha dziaržaŭnaha ekanamičnaha ŭniviersiteta pa śpiecyjalnaści «ekanamičnaja kibiernietyka». Paśla padziejaŭ 19 śniežnia adbyŭ administratyŭny aryšt terminam 15 sutak u śledčym izalatary ŭ Žodzinie. Potym zdaŭ čatyry zaliki i try ekzamieny. Apošni ekzamien pavinien byŭ zdać 25 studzienia, ale ranicaj jaho zatrymali. Fiodaru Mirzajanavu było vystaŭlena abvinavačańnie pa art. 293, č. 1 i 2 Kryminalnaha kodeksa («Masavyja biesparadki»). Ni ŭ jakich partyjach i ruchach nie ŭdzielničaŭ, palitykaj nie zajmaŭsia.

Adrazu ž paśla aryštu Fiodara adnahrupniki praviali schod i źviarnulisia z prośbaj źmianić Fiodaru mieru strymańnia, vyzvalić jaho z-pad varty. Studenty zhadali, jak Fiodar arhanizoŭvaŭ pachody ŭ Viazynku i Stoŭbcy, na radzimu Kupały i Kołasa. Jak vydatna vučyŭsia, pakazvaŭ siabie na zaniatkach pa ekanamičnych dyscyplinach, maryŭ zaviaršyć adukacyju ŭ «narhasie» i ŭsie siły ŭkłaści ŭ raźvićcio ekanomiki Biełarusi. Studenty zhadali i taki ŭčynak Fiodara: letaś jon padabraŭ chvoraje biazdomnaje kaciania i vylečyŭ jaho ad lišaja, choć vieterynary rekamiendavali kaciania ŭsypić.

Ciapier Pušyścik staŭ ulubioncam siabroŭ Fiodara. Jany štotydzień naviedvajuć našuju siamju, heta stała ŭžo tradycyjaj. Ich vizity — vielmi mocnaja emacyjnaja padtrymka dla ŭsich nas.

Pa sutnaści, paśla śniežańskich padziejaŭ 2010 hoda ŭ Biełarusi atrymaŭ aktyŭnaje raźvićcio «cimuraŭski ruch», kali moładź dobraachvotna biare šefstva nad ludźmi, čyje blizkija znachodziacca za kratami. Hetaja padtrymka sapraŭdy dapamahaje…

Ź listoŭ Fiodara na volu: «Va ŭsiaho jość pačatak i jość kaniec. Voś i pryroda heta ćvierdzić va ŭnison sa mnoj. Siońnia — pieršy viasnovy dzień. Soniejka śviecić u maleńkim dvoryku SIZA, jak na plažy. Zmročnyja dekaracyi SIZA ja chutka pamianiaju na svabodu. Možna zapluščyć vočy, padumać… Za čas znachodžańnia ŭ SIZA ja navučyŭsia žyć na adnym kvadratnym mietry płoščy, užyvacca z susiedziami, pačuvajučy siabie całkam kamfortna, biehčy na miescy na „biehavoj darožcy“ paŭhadziny ŭ dzień, pa-fiłasofsku stavicca da rečaisnaści. Ja viedaju dakładna, što nie źmianiłasia ŭva mnie: ujaŭleńni pra toje, što adbyvajecca ŭ krainie».

Ludmiła Mirzajanava, maci Fiodara

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Čaćviortuju liniju minskaha mietro paviaduć u Dražniu. A «Ślapianka» i «Daŭhabrodskaja» źmianili svajo miesca5

Čaćviortuju liniju minskaha mietro paviaduć u Dražniu. A «Ślapianka» i «Daŭhabrodskaja» źmianili svajo miesca

Usie naviny →
Usie naviny

18‑hadovaja dziaŭčyna ŭ Breście pamierła ad pieradaziroŭki, było vyjaŭlena vosiem narkotykaŭ2

61‑hadovuju minčanku asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach i adpravili ŭ kałoniju2

Znajšoŭsia pašpart Statkieviča1

Paśla dopisu z krytykaj Papy Tramp apublikavaŭ svaju vyjavu ŭ vobrazie Miesii9

«Žyćcio zanadta karotkaje». Viera Palakova-Makiej raskazała, što jaje raduje ŭ žyćci paśla śmierci muža3

U Vilejcy na Vialikdzień častavavali pirahom-tortam vahoj 120 kiłahramaŭ

Lisa ŭpalavała kačku ŭ Kałožskim parku ŭ Hrodnie

Francuz naviedaŭ Biełaruś — nazvaŭ kuchniu niejmaviernaj i ŭraziŭsia kolkaści «patryjatyčnych» płakataŭ10

ZŠA pačnuć błakadu iranskich partoŭ siońnia1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čaćviortuju liniju minskaha mietro paviaduć u Dražniu. A «Ślapianka» i «Daŭhabrodskaja» źmianili svajo miesca5

Čaćviortuju liniju minskaha mietro paviaduć u Dražniu. A «Ślapianka» i «Daŭhabrodskaja» źmianili svajo miesca

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić