Hramadstva22

Biełarusam źbirajucca dazvolić palavać jašče na adnu žyviolinu

Načalnik adździeła palaŭničaj haspadarki Ministerstva lasnoj haspadarki Alaksandr Kazarez paviedamiŭ, što ŭ Biełarusi najbližejšym časam płanujuć dazvolić palavańnie na janota-pałaskuna, a taksama pierahledzieć pamiery zon, dzie palavańnie zabaroniena pablizu nasielenych punktaŭ.

Janot-pałaskun. Zdymak ilustracyjny. Fota: magnific.com

Pa słovach čynoŭnika, u krainie praciahvaje raści kolkaść bolšaści vidaŭ dzikich žyvioł. Tak, na kaniec 2025 hoda ŭ Biełarusi naličvałasia 1289 miadźviedziaŭ i 2556 rysiaŭ, što prykmietna bolš, čym hodam raniej.

Asablivuju zaniepakojenaść u śpiecyjalistaŭ vyklikaje rost papulacyj lisaŭ i janotapadobnych sabak, asabliva ŭ zachodnich rehijonach krainy. Hetyja žyvioły mohuć być pieranosčykami šalenstva, niebiaśpiečnaha jak dla ludziej, tak i dla svojskich žyvioł. Tamu dziaržava praciahvaje prymać miery dla rehulavańnia ich kolkaści.

Pakolki cikavaść palaŭničych da zdabyčy futra ciapier značna źniziłasia, dla stymulavańnia palavańnia na hetych drapiežnikaŭ u asobnych rajonach arhanizujuć konkursy i navat praduhledžvajuć hrašovyja ŭznaharody.

U Ministerstvie lasnoj haspadarki taksama prapanujuć skaracić pamiery terytoryj vakoł nasielenych punktaŭ, dzie palavańnie ciapier zabaroniena. Heta źviazana z tym, što lisy ŭsio čaściej sielacca pobač ź ludźmi, znachodziačy tam lohkija krynicy charčavańnia.

Što tyčycca śpisu palaŭničych vidaŭ, to istotnych źmien u ich nie čakajecca. Raniej abmiarkoŭvałasia mahčymaść uklučeńnia ŭ jaho tarpanapadobnaha kania i lebiedzia, ale hetyja prapanovy padtrymki nie atrymali. Śpiecyjalisty adznačajuć, što biełarusy tradycyjna ŭsprymajuć kania jak pamočnika čałavieka, a lebiedzia — jak simvał viernaści.

Zatoje ŭ śpis mohuć uklučyć janota-pałaskuna. Hety zaviezieny vid aktyŭna raspaŭsiudžvajecca pa terytoryi Biełarusi i moža vyciaśniać miascovyja vidy žyvioł. Tamu jaho kolkaść płanujuć rehulavać z dapamohaj palavańnia.

Kamientary2

  • Ryhor
    05.06.2026
    Jenota treba vyniščać pakul niepozna.
  • Zachodni Biełarus
    05.06.2026
    Jość u Biełarusi pieranosčyk šalenstva, niebiaśpiečny jak dla chatnich žyvioł, tak i asabliva dla ludziej, jaki vyklikaje rost papulacyj šalonych ...źviaroŭ z uschodu, palavańnie adčyniena va ŭsich kropkach Biełarusi. U asobnych rajonach praduhledžany hrašovyja ŭznaharody.

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Najlepšy bambardzir čempijanatu śvietu — aŭtahoł

Novy miem — čałaviek-vientylatar. Časam navat čałaviek-kandycyjanier3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić