Hramadstva11

Pamior pieršy pasoł ZŠA ŭ Biełarusi Devid Suorc

Devid Suorc byŭ pasłom u Biełarusi ŭ 1992‑1994 hadach.

Suorc pamior 11 lutaha, ale tady heta prajšło niezaŭvažanym, na fakt śmierci źviarnuŭ uvahu Siarhiej Navumčyk.

Devid Suorc naradziŭsia ŭ Čykaha ŭ 1942 hodzie. Jon byŭ śpiecyjalistam pa pytańniach Savieckaha Sajuza i Uschodniaj Jeŭropy, vałodaŭ ruskaj i ŭkrainskaj movami.

Pracavaŭ u pasolstvie ZŠA ŭ SSSR, byŭ kiraŭnikom hrupy pa adkryćci Hienieralnaha konsulstva ZŠA ŭ Kijevie. Byŭ hienieralnym konsułam ZŠA ŭ Ciurychu; hienieralnym konsułam u Kałhary (Kanada); namieśnikam pasła ZŠA ŭ Varšavie (1984—1988). Sa žniŭnia 1992 pa studzień 1994 hoda byŭ pasłom ZŠA ŭ Bałarusi.

Z 1995 hoda — na piensii. U 1996 hodzie Suorc zasnavaŭ i kiravaŭ Fondam Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta. Na prośbu Dziaržaŭnaha departamienta jon dva hady (2001—2003) uznačalvaŭ Misiju Arhanizacyi pa biaśpiecy i supracoŭnictvie ŭ Jeŭropie ŭ Małdovie.

«Sumnaja viestka pryjšła sa Złučanych Štataŭ: pajšoŭ z žyćcia Devid Suorc (1942—2026), pieršy amierykanski ambasadar u Biełarusi, — napisaŭ Siarhiej Navumčyk. — 

ZŠA nie byli pieršaj krainaj, jakaja pryznała Biełaruś jak niezaležnuju dziaržavu (adrazu paśla 25 žniŭnia 1991 heta zrabiła Polšča, zatym — Turcyja i Šviecyja), ale jak tolki ŭ śniežni 91‑ha tahačasny prezident Džordž Buš zajaviŭ pra pryznańnie i ŭstalavańnie dypłamatyčnych adnosin, u Minsk prybyła dypłamatyčnaja misija. Zasialilisia ŭ hatel «Biełaruś».

Devid Suorc, jaki razam z tryma kalehami zaniaŭsia arhanizacyjaj pracy budučaj ambasady, uzhadvaŭ, što pakoi byli zastaŭleny amierykanskimi vajennymi skryniami z kansiervami — u Vašynhtonie bajalisia, što dypłamatam nie budzie čaho jeści.

Uručeńnie davierčych listoŭ staršyni Viarchoŭnaha Savieta Stanisłavu Šuškieviču adbyłosia bolš jak praz paŭhoda — u pieršuju hadavinu abviaščeńnia biełaruskaj niezaležnaści, 25 žniŭnia 1992-ha.

Devid Suorc pakinuŭ miemuary, jakija dazvalajuć u krychu inšym rakursie, čym heta robim my, biełarusy, ubačyć tahačasnyja padziei i niekatorych palitykaŭ.

Tak, mnie było cikava daviedacca, što ŭ 1993 hodzie amierykancy (vidać, heta była infarmacyja «dla ŭnutranaha karystańnia») aceńvali ŭzrovień žyćcia biełarusaŭ jak samy lepšy ŭ paraŭnańni ź inšymi byłymi respublikami SSSR. My ŭ BNF narakali (i spraviadliva) na zapavolvańnie ekanamičnych reformaŭ, tym nie mienš elemienty reformaŭ usio ž byli, i jany pačynali davać plon. U kožnym razie kraina nie «lažała ŭ ruinach», jak potym budzie paŭtarać Łukašenka», — napisaŭ Siarhiej Navumčyk.

Kamientary1

  • Cikava
    16.03.2026
    Chaču taksama pačvtać jaho miemuary

Ciapier čytajuć

Za minuły hod nasielnictva Biełarusi skaraciłasia jašče na 53 tysiačy čałaviek5

Za minuły hod nasielnictva Biełarusi skaraciłasia jašče na 53 tysiačy čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

U minskim mietro čałaviek zachacieŭ nabyć adrazu 3 tysiačy žetonaŭ4

Pientahon moža pieranakiravać pastaŭki zbroi, pryznačanaj dla Ukrainy, u Iran4

MAK zabaraniŭ žančynam-transhiendaram vystupać u žanočych spabornictvach2

Sanatoryj «Sosny» na bierazie Naračy madernizujuć u sučasny viełnies-centr2

U byłoha biełsataŭca Pranoviča doma znajšli niekalki sotniaŭ hramaŭ psichatropaŭ, u tym liku narkotyk-zombi19

Vyzvalili aryštavanych pa «spravie kniharoŭ» Alesia Jaŭdachu i Vacłava Bahdanoviča

Likvidavali fond «KinderVita», jaki dapamahaŭ dzieciam z ankałahičnymi zachvorvańniami

Cciapan Łatypaŭ treci raz sprabavaŭ ździejśnić suicyd u turmie10

Paŭlučenka pra hulniu Mackieviča: Papachvaje palityčnym machlarstvam52

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Za minuły hod nasielnictva Biełarusi skaraciłasia jašče na 53 tysiačy čałaviek5

Za minuły hod nasielnictva Biełarusi skaraciłasia jašče na 53 tysiačy čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić