Hramadstva5353

Paźniak nazvaŭ Mašerava najbolšym złom u historyi Biełarusi, kali nie ličyć Łukašenku

Pra heta havorycca ŭ knizie pra vieterana biełaruskaha nacyjanalnaha ruchu «Stać u prałomie mura», napisanaj Źmitrom Hurnievičam i Paŭłam Mažejkam, piša «Biełsat».

Piatro Mašeraŭ u svaim pracoŭnym kabiniecie. Fota Juryja Ivanova

Dla Zianona Paźniaka Mašeraŭ, jaki kiravaŭ BSSR z 1965 pa 1980 hady, — heta «ci nie najbolšy paśla Łukašenki złačynca pierad biełaruskaj nacyjaj». Siońnia vybudoŭvajecca jaho mif jak palityka, jaki vielmi šmat damohsia dla BSSR, ale ŭsie jaho dasiahnieńni — vynik ruplivaj dziejnaści jaho papiarednika Kiryła Mazurava.

«Piatro Mašeraŭ dla mianie i našaha biełaruskaha asiarodździa — heta čałaviek, jaki zrabiŭ šmat zła ŭ biełaruskaj historyi: źniščyŭ biełaruskuju škołu, viosku, Paleśsie, rastaptaŭ kulturu, razburyŭ mielijaracyjaj vodnuju pryrodu», — kaža jon.

A voś adna z najbolš vybitnych postaciaŭ — Kastuś Kalinoŭski.

«Ludzi achviarnyja zrabili šmat dla budučyni Biełarusi. Takim byŭ Kalinoŭski i kalinoŭcy. I voś źjaŭlajucca ludzi, razumnyja, historyki, navukoŭcy, ale ŭ ich dumańnie pabudavana na racyjanalnych, prahmatyčnych paniaćciach. Jany niby znachodziacca ŭ haryzantalnaj płoskaści. U toj čas, kali varta ŭźniacca na nieba i z vyšyni niabios pahladzieć, što adbyvałasia, jaki byŭ duch u ludziej, čamu jany achviaravalisia, čamu išli na śmierć. Tut ža nie tolki statystyka. Tak i z Kalinoŭskim», — kaža Zianon Paźniak.

Kamientary53

  • Maje racyju
    20.01.2026
    Usio tak, pry Mašeravie byŭ pik rusifikacyi. Jon nie tolki vykonvaŭ normy maskvy pa rusifikacyi, ale navat pieravykonvaŭ.
    Mienavita tady ŭbivałasia ŭstanoŭka "biełaruskaja mova - kałhaśnik", jazyk - adukavany
    Jon kiravaŭ BSSR jak elemientam SSSR, a nie samastojnaj krainaj. Tak, raźvivałasia pramysłovaść, ale ŭsie hetyja pradpryjemstvy apynulisia niežyćciazdolnymi biez savieckaj ekanomiki.
    Dla paraŭnańnia ŭ palakaŭ 80yja heta zastoju i stahnacyi, tamu ŭ 90ch jany byli hatovy da ryzykoŭnych reform i desavietyzacyi. U nas naadvarot dla mnohich 80ch asacyjavalisia z rozkvitam i pierśpiektyvaj
    Heta syhrała drennuju rolu ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie paśla razvału SSSR, u ludziej było adčuvańnie, što suvierynitet heta ciažka, voś być rehijonam SSSR/RF - vyhadna. I hetyja nastroi va mnoham i pryviazi da katastrofy 1994 hodu.

    PS: Darečy, Babyryka va mnoham takža na Biełaruś hladzić - hatoŭnaść admovicca ad movy, historyi, suvierynitetu, kali heta budzie vyhadna, nie dumajučy pra doŭhaterminovyja nastupstvy
  • %
    20.01.2026
    Tak, NN, mienavita tak, heta praŭda
  • Nu-nu
    20.01.2026
    Jakraz-taki z punktu hledžańnia čysta suchich histaryčnych faktaŭ Mazuraŭ – adnaho pola jahada z Mašera(vy)m. Mazuraŭ – taki ž zaciaty rusifikatar, pry jakim pačałasia taja manstruoznaja rusifikacyja (naprykład, źniščeńnie biełaruskamoŭnaj adukacyi ŭ miestach i pieravod jaje tolki ŭ viosku – heta Mazuraŭ). Pry Mazuravie praciahvalisia hanieńni na biełaruskuju historyju. Mazuraŭ – heta taksama hanieńni na polskuju mienšaść u Biełarusi, kali publičnaja deklaracyja prynaležnaści da polskaj nacyjanalnaści abo vykarystańnie polskaj movy mahło vyjści bokam. Voś taki «ruplivy», aha. Nu, zrešty, heta ŭ čarhovy raz pakazvaje «cudoŭny» ŭzrovień vałodańnia biełaruskaj historyjaj u śv. Faksahramija Brajtanskaha.

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Dziasiatki kažanoŭ vykinuli na śnieh kala himnazii ŭ Salihorsku. Što było dalej8

Vaśmikłaśnica ŭ rasijskim Krasnajarsku abliła bienzinam i padpaliła adnakłaśnika12

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić