Hramadstva1212

«Darmajedaŭ» pačali karać za niajaŭku na prafiłaktyčnyja mierapryjemstvy

Viadoma pra takija vypadki na Homielščynie.

Akcyja milicyi pa «adpracoŭcy niezaniatych u ekanomicy» nabiraje abaroty. Źjaviłasia pieršaje paćviardžeńnie taho, što siłaviki pačali represii ŭ dačynieńni da «darmajedaŭ», paviedamlaje «Fłahštok».

U Rahačovie paviedamili pra toje, što z 1 krasavika 2025 hoda ŭ rajonie pryciahnuli da administracyjnaj adkaznaści 12 niezaniatych u ekanomicy hramadzian «za ihnaravańnie patrabavańniaŭ supracoŭnikaŭ RAUS».

Nie ŭdakładniajecca, pa jakim mienavita artykule KaAP biespracoŭnych pryciahvali da adkaznaści i jakoje pakarańnie (štraf, aryšt, hramadskija pracy) jany atrymali. Milicyja nie maje prava patrabavać ad aficyjna biespracoŭnych, jakija trapili ŭ bazu, źjaŭlacca na «hrupavyja prafiłaktyčnaje mierapryjemstva z metaj akazańnia sadziejničańnia pracaŭładkavańniu», tamu administracyjny pieraśled «darmajedaŭ» — niezakonny.

Kali raniej niezaniatym u ekanomicy vysyłali «apaviaščeńni ab jaŭcy», to apošnim časam stali vyklikać kankretna pozvami.

Fota: «Svabodnaje słova»

Na fota z čarhovaha «hrupavoha prafiłaktyčnaha mierapryjemstva», apublikavanaha hazietaj Rahačoŭskaha rajvykankama, bačna dzicia ŭ pieršym šerahu — imavierna, baćku nie było z kim jaho pakinuć, tamu daviałosia ŭziać z saboj.

A ŭ Mazyry niadaŭniaje «prafiłaktyčnaje mierapryjemstva» skončyłasia pryciahnieńniem da prymusovaj pracy raniej sudzimych biespracoŭnych.

«Praviedziena vychavaŭčaja rabota, pryniaty miery prafiłaktyčnaha ŭździejańnia. Padulikovym rastłumačany paradak sadziejničańnia ŭ pracaŭładkavańni, prapanavany ŭsie najaŭnyja varyjanty dla pracoŭnaj zaniataści», — napisała hazieta rajvykankama.

Fota: «Žyćcio Paleśsia»

Bolš za toje, rajvykankam zaćvierdziŭ pieralik arhanizacyj «dla pryciahnieńnia asob, nie zaniatych pracaj, jakija znachodziacca na ŭlikach u RAUS, da hramadska karysnaj pracy pa dobraŭparadkavańni i naviadzieńni paradku na abjektach sacyjalnaha pryznačeńnia (u tym liku pa ŭborcy terytoryj sacyjalna značnych abjektaŭ) u ramkach prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ».

U pieralik uvajšli ŭsie sielskija vykankamy i Mazyrski rajžyłkamhas.

Skrynšot videa «Čačerski vieśnik»

Pakazali miascovych «darmajedaŭ» i ŭ Čačersku. Rajonka apublikavała videa z kirmašu vakansij u Domie kultury. Pierad niezaniatymi ŭ ekanomicy taksama vystupiŭ milicyjant, a hazieta ŭdakładniła, što ŭ rajonie majecca zvyš 200 vakansij, ź ich bolš za sotniu — pa rabočych śpiecyjalnaściach.

Kamientary12

  • Konstitucija aka Skazki na noċ
    23.08.2025
    Staťja 41. Hraždanam Riespubliki Biełaruś harantirujetsia pravo na trud kak naiboleje dostojnyj sposob samoutvierždienija čiełovieka, to jesť pravo na vybor profieśsii, roda zaniatij i raboty v sootvietstvii s prizvanijem, sposobnostiami, obrazovanijem, profieśsionalnoj podhotovkoj i s učietom obŝiestviennych potriebnostiej, a takžie na zdorovyje i biezopasnyje usłovija truda.

    Hosudarstvo sozdajet usłovija dla połnoj zaniatosti nasielenija. V słučaje niezaniatosti lica po nie zavisiaŝim ot nieho pričinam jemu harantirujetsia obučienije novym śpiecialnostiam i povyšienije kvalifikacii s učietom obŝiestviennych potriebnostiej, a takžie posobije po biezraboticie v sootvietstvii s zakonom.

    Hraždanie imiejut pravo na zaŝitu svoich ekonomičieskich i socialnych intieriesov, vklučaja pravo na objedinienije v profieśsionalnyje sojuzy, zaklučienije kollektivnych dohovorov (sohłašienij) i pravo na zabastovku.

    Prinuditielnyj trud zaprieŝajetsia, kromie raboty ili słužby na osnovanii sudiebnoho postanovlenija libo v sootvietstvii s zakonami o čriezvyčajnom i vojennom połožienijach.
  • Jaś Pryhonny
    23.08.2025
    Darmajedy, darmajedy
    Łukanomiki syny!
    Za niavolu i za płany
    Viertykalščykaŭ pahanych
    Vam nie vyprastać śpiny
  • anta
    23.08.2025
    Miantam niama spravy da imitacyi zakonnaści. Ja paśla skančeńnia chimii pisała im listy, što jany nia majuć prava prychodzić da mianie paśla 23, bo parušajuć praviły pražyvańnia ŭ žyłych pamiaškańniaŭ, a taksama nia majuć prava vyklikać mianie na svaje lekcyi ŭ moj pracoŭny čas zhodna z zakonam ab prafiłaktyčnym uliku. Im da lampački. I prychodzili ŭnačy, i vyklikali na lekcyju ŭ pracoŭny čas, dakładna viedajučy pry hetym, što mianie naohuł niama ŭ Biełarusi - a pa tym samym zakonie jany nia majuć prava naohuł vyklikać na lekcyi čałavieka, jaki adsutničaje ŭ Biełarusi. I, darečy, sudzimaści taksama ŭžo niama, a značyć, i prafiłaktyčnaha ŭliku.

Ciapier čytajuć

«Adny vierać, što viernucca, inšyja — nie». Jak pracuje biełaruskaja škoła ŭ Polščy

«Adny vierać, što viernucca, inšyja — nie». Jak pracuje biełaruskaja škoła ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina naniesła ŭdar pa bazie rasijskich dronaŭ u Krymie1

Vakansija ŭ «Našaj Nivie»: mantažor tyktokaŭ 5

Praviali pieratrus u byłoha daradcy Trampa pa nacyjanalnaj biaśpiecy2

U Minsku piensijanier zasumavaŭ pa palavańni i streliŭ u kata

U kamiteta pa zdaroŭi Minska źjaviŭsia novy kiraŭnik. Papiaredniaha zatrymali, ale ŭłady pra heta maŭčać5

Łukašenka lściŭsia da Trampa, pachvaliŭ Paźniaka i admoviŭsia ad pieramoŭ z apazicyjaj57

Łukašenka admoviŭsia ad pieramovaŭ z «tymi, chto razvaliŭ krainu»20

Alimpijski litrboł. Viktar Łukašenka i Alaksandr Zajcaŭ zapuścili ŭłasnuju sietku kram ałkaholnaj pradukcyi16

Jarasłaŭ Jeŭdakimaŭ chvareŭ na rak lohkich1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Adny vierać, što viernucca, inšyja — nie». Jak pracuje biełaruskaja škoła ŭ Polščy

«Adny vierać, što viernucca, inšyja — nie». Jak pracuje biełaruskaja škoła ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić