Śviet

Polšča adnaviła kantrol na miažy ź Litvoj. Što tam ciapier adbyvajecca?

Ad paniadziełka 7 lipienia Polšča časova adnaviła pahraničny kantrol na miažy z Hiermanijaj i Litvoj. Padarožniki dzielacca, jak heta vyhladaje. 

Hranica pamiž Litvoj i Polščaj. Fota: Google street view

Čamu na miežach z Polščaj adnavili pahraničny kantrol?

Jašče z pačatku traŭnia 2025 hoda Hiermanija ŭzmacniła kantrol na svaich miežach i adnaviła praviła, jakoje dziejničała da 2015 hoda i zhodna ź jakim prośbitam prytułku, jakija prybyli z krain Jeŭrasajuza, mohuć admaŭlać va ŭjeździe prosta na miažy. Vyklučeńnie zachoŭvajecca tolki dla ŭraźlivych hrup, takich jak dzieci i ciažarnyja.

Polski premjer Donald Tusk byŭ niezadavoleny tym, što niamieckija pamiežniki viartajuć u Polšču prośbitaŭ prytułku. «Ciarpieńnie Polščy ŭ hetym pytańni na zychodzie, asabliva paśla źmienaŭ, jakija ŭskładniajuć sproby vyśvietlić, ci sapraŭdy asoby, jakija viartajucca ŭ Polšču, pavinny siudy traplać», — zajaŭlaŭ Tusk.

Paźniej Polšča vyrašyła adnavić pahraničny kantrol na miežach z Hiermanijaj i Litvoj, kab minimizavać patoki nielehalnaj mihracyi. 

Kałapsu nie adbyłosia

Biełarusy, jakija paśla novaŭviadzieńniaŭ jechali ź Litvy ŭ Polšču i nazad, dzielacca nazirańniami ŭ pryhraničnych čatach.

Kali razmova idzie pra pierasiačeńnie miažy na lehkavym aŭto, to pravierka prachodzić davoli chutka. Polskija pamiežniki praviarajuć dakumienty, u niekatorych prosiać adkryć bahažnik.

Litoŭski bok nie ŭvodziŭ anałahičnyja miery ŭ adkaz, tamu kantrol u zvarotnym kirunku adsutničaje — polskija pamiežniki praviarajuć tolki tych, chto zajazdžaje ŭ Polšču, a nie vyjazdžaje ź jaje.

Skrynšot: granica_bypl / Telegram

Litoŭski žurnalist, jaki ranicaj u paniadziełak pierasiok litoŭska-polskuju miažu na aŭto ŭ punkcie propuska Łaździjaj-Aharodniki, adznačyŭ, što na miažy było biez zatoraŭ, a sama pravierka prachodziła davoli chutka.

A što z aŭtobusami? U hetym vypadku biez zatrymki pa časie nie abychodzicca.

Pravierka aŭtobusa zajmaje kala 30 chvilin. Praŭda, varta adznačyć, što polskija pamiežniki i biez uviadzieńnia časovaha kantrolu časam spyniali turystyčnyja aŭtobusy dla pravierki dakumientaŭ. Ciapier ža praviarajuć usie aŭtobusy, a nie vybaračna, jak heta było raniej.

Skrynšot: granica_bypl / Telegram

Kolki budzie dziejničać taki režym na polska-litoŭskaj miažy, dakładna nieviadoma. Miarkujecca, što ciaham miesiaca — taki termin byŭ ahučany litoŭskim ministram unutranych spraŭ Uładzisłavam Kandratovičam, jaki ŭ subotu sustrakaŭsia sa svaim polskim kaleham.

Prezident Litvy Hitanas Naŭsieda nazvaŭ takoje rašeńnie kapitulacyjaj pierad prablemaj.

Premjer-ministr Litvy Hintaŭtas Pałuckas, u svaju čarhu, krytyčna acaniŭ rašeńnie Polščy adnavić pahraničny kantrol na miažy ź Litvoj. Pavodle jaho słoŭ, heta stvaraje značny dyskamfort i niazručnaści dla ludziej, jakija vandrujuć pa Jeŭropie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić31

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Usie naviny →
Usie naviny

Kolki kaštuje sabrać dzicia ŭ škołu sioleta1

Kolki možna zarabić na vysiakańni kustoŭ u Šviecyi? Małady biełarus padzialiŭsia dośviedam19

Pamior Mikoła Lucko

Ivan Kraŭcoŭ: Zajavy Cichanoŭskaj vyhladajuć kryvadušnymi56

Vyjšaŭ na volu były staršynia jaŭrejskaj abščyny ŭ Hrodnie

Tramp skazaŭ, što ZŠA daviadziecca znoŭ pastaŭlać zbroju Ukrainie. Pientahon adrazu ž abviaściŭ, što ŭžo pačynaje pastaŭki5

«Ja byŭ u takoj dupie, ale pahladzicie na mianie». Staŭki daviali biełarusa da dna — jon raskazvaje, jak vybraŭsia nazad3

«Mnie było 15». Były student abvinavaciŭ vykładčyka i kiraŭnika ansambla «Biełaja Ruś» u damahańniach, jakija ciahnulisia kala hoda14

Na vajnie va Ukrainie zahinuŭ były dyrektar dvuch aršanskich zavodaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić31

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić