Kino1313

Litoŭskaja režysiorka adkazała Kurejčyku nakont skandalnaha sieryjała «Akreścina»

U Haradskim sudzie Vilni idzie raźbiralnictva pa spravie ab aŭtarskich pravach na sieryjał «Akreścina». Stužka pryśviečana zatrymanym u minskim IČU, ale publika tak dahetul jaje i nie pabačyła.

Bekstejdž zdymak sieryjała «Akreścina». Skrynšot ź videa: Malanka Media / YouTube

Režysior stužki Andrej Kurejčyk zaraz znachodzicca ŭ ZŠA i daviedaŭsia pra praces, u jakim taksama ŭdzielničaje kiraŭnik «Małanka Miedyja» i pradziusar sieryjała Pavieł Marynič, vypadkova — ź lista na svajoj elektronnaj pošcie. Sud dazvoliŭ jamu pahladzieć materyjały spravy, u tym liku finalnuju viersiju mantažu piłotnaj sieryi.

Jak śćviardžaje Kurejčyk, jon nie pabačyŭ u joj adroźnieńniaŭ ad svajoj pracy, ale zaŭvažyŭ imiony litoŭskich śpiecyjalistaŭ u citrach. Ich, jak jamu zdałosia, mahli vykarystać fiktyŭna.

Andrej Kurejčyk na zdymkach sieryjała «Akreścina» ŭ Vilni. Skrynšot ź videa: Malanka Media / YouTube

«Naša Niva» źviarnułasia da paznačanaj u citrach litoŭskaj režysiorki. Ramune Kudzmanajcie raspaviała, što sapraŭdy ŭdzielničała ŭ pracy nad sieryjałam — sa studzienia pa červień 2022 hoda.

«Ja ŭdzielničała ŭ postpradukcyi filma. Pakul heta tolki piłotnaja sieryja. Scenaryj napisaŭ i zdymaŭ film Andrej Kurejčyk, ale potym, jak mnie raskazali pradziusary, jon zmanciravaŭ film za tydzień i źjechaŭ. Jak by kinuŭ niedarobleny pradukt.

Da mianie źviarnulisia pradziusary Pavieł Marynič i Arturas Dvinelis z prośbaj papravić hetu piłotnuju sieryju. My padpisali damovu».

Režysiorka adznačyła, što pamyłka ŭ citrach nasamreč jość — jana pavinna być padpisana jak «režysior postpradukcyi».

«Ale toje, što Kurejčyk piša ŭ svaich vykazvańniach, što majo proźvišča ŭziali, kab admyć hrošy pradziusaru, heta absalutny paklop na mianie i na pradziusaraŭ», — kaža režysiorka.

Udzieł Kudzmanajcie ŭ pracy nad prajektam paćvierdziŭ i druhi litoŭski čalec kamandy, Arturas Dvinelis.

Sieryjał «Akreścina» zdymaŭsia ŭ 2022 hodzie. U prajekcie byli zadziejničany ŭkrainskija i biełaruskija akciory ŭ emihracyi, muzykanty, aktyvisty: Pavieł Haradnicki, Marharyta Laŭčuk, Andrej Tkačoŭ i inšyja. Zdymačnaja kamanda źniała tolki piłotny epizod z zapłanavanych vaśmi sieryj. 

Kamientary13

  • Hani bykoŭ
    01.06.2025
    Kolki budzie praciahvacca hety ździek ź biełarusaŭ? Dzieciam palitviaźniaŭ nia mohuć sabrać hrošy na kanikuły, a niejkija Maryničy-Kurejčyki-Kudmanajcisy ŭsio pilać-pilać i pilać na niejkaj łuchta-miedyja-pradakšenie!
    Kali ž vy nažreciesia ŭžo!
  • Pieriepisannaja anhlijskaja vikipiedija
    01.06.2025
    [Red. vydalena]
  • Szmielc Simpatico
    01.06.2025
    a čamu vy dziviaciosia , była malava z ardy - niščyć , davić , nie puskać , zamoúčvać

Ciapier čytajuć

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Usie naviny →
Usie naviny

Stvaralnica znakamitaha biełaruskaha madelnaha ahienctva prakamientavała jaho zhadki ŭ fajłach Epštejna7

Paciapleńnie klimatu moža kardynalna zamarozić Isłandyju1

Źbirajuć padtrymku historyku Jurasiu Jurkieviču, u jakoha znajšli rak mozhu1

U Smalavičach try tydni bje haračy hiejzier

Brytni Śpirs pradała pravy na ŭsie svaje pieśni za $200 miljonaŭ2

Biełarus naładziŭ u Polščy vytvorčaść chatnich bunkieraŭ dla abarony ad rakiet i dronaŭ7

Ejsmant: Łukašenka nie zmoža palacieć na Samit miru ŭ ZŠA, bo pavietranaja prastora Jeŭropy dla jaho zakrytaja57

Uładalnik «MŁ Viciebsk» pra mety kłuba: Vyjhrać čempijanat, Kubak i Supierkubak, a taksama prajści ŭ hrupavy etap adnaho ź jeŭrakubkaŭ1

«Kamunarka» vypuściła cukierki dla mužčyn ź niečakanaj načynkaj4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić