Aŭto22

Ad sutyknieńniaŭ z łasiami ratuje ultrahukavy śvistok na aŭtamabil

Viasna — para mihracyi dzikich žyvioł. Mienavita ŭ hety čas łasi, kazuli dy inšyja žychary lasoŭ najčaściej vychodziać na aŭtadarohi. Źnizić ryzyku sutyknieńnia ź imi dapamoža tanny i prosty srodak.

Łasi. Fota Wikimedia Commons

Prablema darožna-transpartnych zdareńniaŭ z udziełam dzikich žyvioł u Biełarusi nie tracić svajoj vastryni. U 2024 hodzie kolkaść takich DTZ vyrasła na 11,8 pracenta. Na darohach zarehistravana 3771 avaryja. Pry hetym pavodle infarmacyi Dziaržinśpiekcyi achovy žyviolnaha i raślinnaha śvietu zahinuli abo traŭmavanyja 3835 palaŭničych žyvioł.

U 2025 hodzie tendencyja zachoŭvajecca. Tolki za niapoŭnyja dva pieršyja miesiacy hoda było zarehistravana na 17,6% bolš DTZ z udziełam dzikich žyvioł, čym za anałahičny pieryjad 2024 hoda.

Dziaržaŭtainśpiekcyja adznačaje, što tradycyjna pik takoha typu DTZ prypadaje na viasnovy pieryjad, kali ŭ niekatorych dzikich žyvioł (naprykład, łasioŭ i kazul) siezon mihracyi. Jana ž pryznaje, što dla źnižeńnia statystyki siarod inšaha nieabchodnaja źmiena infrastruktury daroh. Ale šmat zaležyć i ad samich kiroŭcaŭ. U bolšaści vypadkaŭ sutyknieńnia ź dzikaj žyviolinaj možna paźbiehnuć.

Fota: Ophir Michaeli / Getty Images

U hetym moža dapamahčy ultrahukavy śvistok. Jaho huk, jaki nie ŭsprymaje čałaviečaje vucha, adpužvaje žyvioł: łasioŭ, kazul, dzikoŭ i aleniaŭ — zmušajučy trymacca ŭzboč darohi i aŭtamabila.

Pryłada macujecca na bampier, rašotku radyjatara ci ŭ luboje inšaje miesca, dzie jość dastatkovy strumień pavietra, i aktyvujecca pry ruchu aŭtamabila na chutkaści ad 50 kiłamietraŭ u hadzinu. Prostyja miechaničnyja śvistki možna nabyć u internet-kramach pa canie ad 14 BYN.

Daśledavańni pakazvajuć, što ultrahukavyja śvistki mohuć źnižać imaviernaść sutyknieńniaŭ z žyviołami na 30 — 50%, ale ich efiektyŭnaść zaležyć ad šerahu faktaraŭ.

Naprykład, hłuchija ci chvoryja asobiny mohuć nie reahavać na ŭltrahuk. Akramia taho, nieabchodna ŭličyć, što miechaničnyja śvistki pracujuć tolki pry dastatkovaj płyni pavietra, što abmiažoŭvaje ich vykarystańnie na nizkich chutkaściach. Niapravilnaje raźmiaščeńnie pryłady (naprykład, u zonie, zakrytaj kuzavam) źnižaje jaje efiektyŭnaść.

Kamientary2

  • Drajvier 180km/h
    19.05.2025
    Doktar, a jość śvistok ad bulbianoha łasia?
  • Čieł
    20.05.2025
    O, i do Biełarusi nakoniec śvistki došli. Pisał pro eto jeŝie let piať nazad. A s moim viezienijem obiazatielno popadiotsia hłuchoj łoś.

Ciapier čytajuć

Biełarusam, jakija pryjeduć u Rasiju, buduć na pieršyja sutki adklučać internet4

Biełarusam, jakija pryjeduć u Rasiju, buduć na pieršyja sutki adklučać internet

Usie naviny →
Usie naviny

Vacłaŭ Haveł taksama admoviŭsia vyjści z turmy pry ŭmovie vyjezdu za miažu. Ale jon byŭ zusim niepadobny da lidaraŭ biełaruskaj apazicyi17

Siońnia pačynajecca abviaščeńnie nobieleŭskich premij2

Navukoviec: Ludzi mohuć žyć nie daŭžej za 120‑150 hadoŭ. A azempik patencyjna karysny suprać stareńnia6

«Žyćciovy cykł šturmavika — 12 dzion». Z-błohier ščyra pryznaŭsia, čamu nie padpisvaje kantrakt ź Minabarony24

Fiodar Paŭlučenka: U čym nie maje racyi Julija Mickievič? Turma što, robić kahości lepšym? Pryhažejšym? Bahaciejšym?24

Polšča zamarožvaje terminy razhladu spraŭ pa mižnarodnaj abaronie da sakavika 2026 hoda9

Prosty truk, jak vybrać škarpetki patrebnaha pamieru5

Pad Kijevam «mabilizavali» kata. Vajskoviec chacieŭ padaryć dziciaci kata z prytułku, ale zabraŭ na vulicy čužoha3

Ci patrebna biełarusam mocnaja ruka? Ekanamist Lvoŭski adkazaŭ24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusam, jakija pryjeduć u Rasiju, buduć na pieršyja sutki adklučać internet4

Biełarusam, jakija pryjeduć u Rasiju, buduć na pieršyja sutki adklučać internet

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić