Hramadstva1313

«Alo, ideołahi, vy tam zusim ku-ku?»: biełarus aburyŭsia šalonym koštam papiarovaha čyrvona-zialonaha ściažka

Emacyjanalny dopis u treds pakinuŭ biełarus, jaki pabačyŭ, kolki kaštuje nastolny papiarovy čyrvona-ziolany ściažok u kramie «Susiedzi». «U druhich krainach heta pryniata biaspłatna razdavać!» — pierakanany jon.

Mužčyna sfatahrafavaŭ ceńniki na palicy pad nazvaj «Dziaržaŭnyja simvały». Bačna, što prościeńkaja stužka z kvietkaj jabłyni (aficyjny simvał łukašenkaŭskich mierapryjemstvaŭ, pryśviečanych vajnie) kaštuje 2 rubli 26 kapiejek. A za minijaciurny čyrvona-zialony ściah, jaki možna pastavić na stoł, prosiać ažno 17 rubloŭ 38 kapiejek. Zrobleny tavary ŭ Biełarusi.

«Mianie źbiantežanaść biare ad našych ideołahaŭ. 17 rubloŭ za papiarovy ściažok na płastykavaj pałačcy? Alo, vy tam zusim ku-ku? Mnie chaciełasia b daviedacca firmu-vytvorcu, jakaja zarablaje pracentaŭ z 800 na takich tavarach. U inšych krainach heta pryniata biaspłatna razdavać. MARH u kursie?» — napisaŭ u treds aburany biełarus.

Mierkavańni ŭ kamientaryjach padzialilisia, navat kali adkinuć žarty na temu taho, kamu ŭ pryncypie moža być patrebny taki ściažok. Niechta pahadziŭsia z aŭtaram, što ceny na «patryjatyčnyja» tavary daloka nie humannyja: «Bačyła ŭ kramie butańjerku (zvyčajnaja stužačka) za 6 rubloŭ. Skazać, što ja była ŭ šoku — ničoha nie skazać», «U nas butańjerki napiaredadni śviata pradavali pa 9 rubloŭ. I toje nie takija, jak zaraz patrabujuć».

Ale ž byli i tyja, chto znajšoŭ apraŭdańnie vysokim koštam: «A čamu ŭ nas musić być jak u inšych krainach? My sami sabie haspadary! A cana takaja pravilnaja, heta nie tavary pieršaj nieabchodnaści. Pakryć rastraty na śviaty taksama treba. U nas niama ni nafty, ni hazu. Nie zadavalniaje košt — nie kuplajcie».

Darečy, možna zhadać historyju alimpijskaha čempijona Alaksieja Hryšyna, jaki zhubiŭ 20 tysiač dalaraŭ, kali sprabavaŭ handlavać u Biełarusi napiaredadni Dnia pieramohi kałaradskimi «hieorhijeŭskimi» stužkami ŭ 2012 hodzie. Tady na jaho składzie zastałosia kala 250 tysiač tych stužak — nikomu nie patrebnych. Hryšyn kazaŭ, što płanavaŭ sabrać na prodažy hrošy dla spartsmienaŭ ź invalidnaściu, adnak biełarusy jaho ideju nie padtrymali i nabyvać stužki nie kinulisia.

Kamientary13

  • eks-palitviazień
    13.05.2025
    Jak kažuć u narodzie, navat kali b zapłacili mnie - nia ŭziaŭ by hetuju poskudź.
  • Uład
    13.05.2025
    Hetyja košty raźličany na "biudžetnych" pakupnikoŭ. Škoły, arhanizacyi, roznyja ustanovy ... "Ničyjnyja" hrošy jany zvyčajna nie škadujuć!
    Nu, moža jašče jakoje durnoje "fiźlico" kupić.
  • CHV
    13.05.2025
    Prosto očień chočietsia dienieh. Vot i prichoditsia pod vidom prodaži chłama po suti vyprašivať miłostyniu.

Ciapier čytajuć

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj11

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj

Usie naviny →
Usie naviny

73-hadovuju minčanku asudzili za ŭdzieł u pratestach i dadali ŭ śpis «ekstremistaŭ»7

U Rumynii siońnia prachodzić vyrašalny tur prezidenckich vybaraŭ4

Rasija zapuściła rekordnuju kolkaść dronaŭ pa Ukrainie

«Inviestycyi ŭ štučny intelekt skončacca chałodnym dušam». Prahnoz IT-biznesmiena Chamianka3

Mieksikanski karabiel sutyknuŭsia z Bruklinskim mostam. Jość paciarpiełyja VIDEA6

Na Jeŭrabačańni vyjhrała Aŭstryja8

Jana pryniała isłam, a jon palubiŭ draniki. U Mahilovie pabralisia šlubam biełaruska i pakistaniec22

U Kramli paćvierdzili padrychtoŭku razmovy Pucina z Trampam

Vosiem azijackich sousaŭ, jakija varta mieć na kuchni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj11

U Ofisie Cichanoŭskaj pracuje vykładčyk z Danii. Jon raskazaŭ, čamu kinuŭ kamfortnaje žyćcio i zaniaŭsia biełaruskaj spravaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić