«Atmaśfiera śviata»: samy vialiki čyrvona-zialony ściah nieśli pa Minsku ŭ hrabavoj cišyni VIDEA
Spačatku ŭdzielniki šeścia pasprabavali zaśpiavać «Katiušu», ale niešta pajšło nie tak.

Siońnia pa centry Minska pranieśli samy vialiki čyrvona-zialony ściah daŭžynioj 500 mietraŭ. Mierapryjemstva prymierkavali da Dnia dziaržaŭnaj simvoliki, ale padobnym da śviata šeście nie vyhladała.
Na videa, apublikavanym dziaržaŭnymi ŚMI, bačna, što kałona idzie ŭ maŭklivaj, hrabavoj cišyni. Nie čuvać navat aŭtamabilnych sihnałaŭ u znak padtrymki. Spačatku ŭdzielniki sprabavali śpiavać «Katiušu» — pryčym suviaź hetaj pieśni z čyrvona-zialonym ściaham nie zusim zrazumiełaja, — ale chutka ŭsio ścichła.
Sama kanstrukcyja ściaha taksama vyklikaje pytańni: zdajecca, što arnamient raźmiaścili z abodvuch bakoŭ pałatna. Inakš patłumačyć niapravilnaje raźmiaščeńnie pałos składana.
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary
Žizń bieskoniečnaja. Viečnyj pokoj.