Litaratura

Adkryli pieradzamovu na novy raman Źmitra Višniova

Vydaviectva Skaryna Press razam ź inicyjatyvaj «33 knihi dla inšaj Biełarusi» padrychtavała da publikacyi novy raman Źmitra Višniova «Ja — toje miasa, jakoje pryhatavaŭ Źmicier» i adkryła pieradzamovu, paviedamlaje Bellit.info.

«Raman byŭ dapisany jašče letaś u Bierlinie, ale ja praciahvaŭ zajmacca jahonaj redakturaj i sioleta. U im ja razrezaŭ siabie nie škadujučy, kab možna było pabačyć majo serca, jakoje pulsuje. Vielmi spadziajusia, što hetaja kniha nie pakinie vas u spakoi», — dzielicca navinoj u sacsietkach Źmicier Višnioŭ i dziakuje siarod inšaha Irynie Hierasimovič i Hiote-Instytutu.

U anatacyi havorycca, što novy tvor Źmitra Višniova — heta raman-łabirynt, jaki nahadvaje adnačasova padarožža Dante ŭ piekła, płavańnie Adysieja dadomu i kampjutarnuju hulniu-błukałku, u dzie treba adšukać vyjście i vyžyć. Sustrečy z pamierłymi siabrami i viadomymi asobami: Ułdysam Berzińšam i Alesiem Rodzinym, Andrejem Bitavym i Edvardam Munkam, Jankam Brylom i Džejmsam Džojsam — šlach hieroja ŭ zahadkavaj kapsule času budzie pakručastym, jamu daviadziecca sutyknucca z ułasnymi strachami i spaznać samoha siabie.

Źmicier Višnioŭ — paet, prazaik i mastak i vydaviec. Adzin z suzasnavalnikaŭ lehiendarnaha mastackaha ruchu «Bum-Bam-Lit», jaki ŭ 1990-ja hady prahnuŭ razarvać miežy litaratury i imknuŭsia da sintezu mastactvaŭ.

Aŭtar knih «Štabkavy tamtam» (1998), «Tamburny maskit» (2001), «Trap dla suślika, albo nekrafeličnaje daśledavańnie adnaho vidu hryzunoŭ» (2002), «Vieryfikacyja naradžeńnia» (2005), «Faraon u zaaparku» (2007), «Zamak, pabudavany z krapivy»(2010), «Šorhat žukoŭ» (2011), «Śpityja barkasy» (2014), «Kali pryhledziecca — Mars sini» (2018). U 2014 hodzie raman Das Brennessekhaus vyjšaŭ pa-niamiecku.

Taksama zajmajecca žyvapisam.

U 2007 hodzie razam ź Michasiom Bašuram Źmicier Višnioŭ stvaryŭ vydaviectva «Halijafy», jakoje pieradusim vydavała biełaruskamoŭnuju litaraturu i nadavała asablivuju ŭvahu debiutnym i zabytym tvoram minułaha stahodździa. Vydaviectva i kniharnia praisnavali da 2022 hoda.

Ciapier žyvie ŭ Hiermanii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram11

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA źviazali harantyi biaśpieki dla Ukrainy ź pieradačaj Danbasa Rasii — FT22

Pamior Siarhiej Barysienka, stvaralnik lehiendarnaha videasałona ŭ Siańnie

Ź Minieapalisa, achoplenaha pratestami, źjeduć staršy kamandzir Pamiežnaj słužby i častka ahientaŭ7

Tolki ŭ adnym z 16 vajavodstvaŭ Polščy biełarusaŭ bolš, čym ukraincaŭ. Voś jak biełarusy raśsialilisia pa krainie23

30 čałaviek zahinuli ŭ vyniku śniežnaha štormu ŭ ZŠA

«Uvieś čas zastajecca čorny asadak». U «Minsk-Śviecie» skardziacca na žudasnuju vadu8

Amierykanski avijanosiec «Aŭraam Linkaln» prybyŭ na Blizki Uschod na fonie iranskaha kryzisu

80% Charkava i vobłaści zastalisia biez elektryčnaści paśla rasijskaj ataki3

«Rycar Siami Karaleŭstvaŭ»: sieryjał, u jakim ździekujucca z pafasu «Hulni tronaŭ»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram11

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić