Zdaroŭje55

U Biełarusi z hetaha hoda biaspłatna buduć pryščaplać ad virusa papiłomy čałavieka. Heta važnaja źmiena dla dziaŭčat

Raniej hetu darahuju pryščepku ŭ Biełarusi možna było zrabić tolki płatna.

Virus papiłomy čałavieka — heta ahulnaja nazva hrupy virusaŭ, što šyroka raspaŭsiudžanyja va ŭsim śviecie. Viadoma bolš za 190 typaŭ hetaha virusa, častka ź ich majuć vysokuju ankahiennuju ryzyku. VPČ pieradajecca ŭ asnoŭnym pałavym šlacham. 

Vakcyny suprać VPČ abaraniajuć jak minimum ad virusaŭ typaŭ 16 i 18 — mienavita jany čaściej za ŭsio viaduć da raźvićcia raka šyjki matki. Hetaja chvaroba zajmaje čaćviortaje miesca siarod najbolš raspaŭsiudžanych vidaŭ raka ŭ žančyn va ŭsim śviecie i druhoje miesca siarod žanočych ankałahičnych zachvorvańniaŭ u Biełarusi. Siarhiej Maŭryčaŭ, namieśnik dyrektara RNPC ankałohii i miedycynskaj radyjałohii imia N.N. Alaksandrava, pryvodziŭ takuju statystyku: «Kožnyja dva dni ŭ nas zachvorvajuć na rak šyjki matki piać žančyn, i amal kožny dzień pamiraje adna». 

Miedyki padkreślivajuć: hety vid raka praściej praduchilić, čym luby inšy. U hetym dapamahajuć skryninh i vakcynacyja. 

U śviecie vakcynacyja ad VPČ pačałasia ŭ 2006 hodzie. Aŭstralija adnoj ź pieršych ukaraniła nacyjanalnuju prahramu vakcynacyi suprać VPČ. Stanam na sakavik 2023 hoda, 125 krain śvietu ŭklučyli vakcynu ad VPČ u svaje nacyjanalnyja prahramy imunizacyi dziaŭčynak, a 47 krainaŭ — i chłopčykaŭ. Siarod ich Litva, Polšča, Hruzija, Kazachstan, Uźbiekistan, Ałbanija i inšyja. 

U krainach, dzie vakcynacyja suprać VPČ jość častkaju nacyjanalnaha kalendara pryščepak, zachvorvańnie źniziłasia bolš čym na 80%. 

U Biełarusi ŭžo dziejničaje sistema skryninhu: raz na piać hadoŭ žančyny va ŭzroście ad 30 da 60 hadoŭ zdajuć analiz na VPČ. A vakcynacyja da 2025 hoda była dastupnaja tolki na płatnaj asnovie. Košt dozy vakcyny składaŭ kala 400-450 rubloŭ. Palikliniki pravodzili apytańni siarod nasielnictva i na padstavie atrymanych źviestak zakuplali vakcyny za košt miascovych biudžetaŭ i arhanizacyj achovy zdaroŭja, a zatym pradavali ich pacyjentam. Čakańnie mahło raściahnucca na niekalki miesiacaŭ. 

U Biełarusi navat była stvoranaja pietycyja na adras Ministerstva achovy zdaroŭja z prośbaj uklučyć vakcynu ad VPČ u nacyjanalny kalandar pryščepak, jakuju padpisali amal šeść tysiač biełarusaŭ. 

Narešcie, paśla praciahłych abmierkavańniaŭ rašeńnie było pryniataje i zafiksavanaje pastanovaj Ministerstva achovy zdaroŭja Respubliki Biełaruś № 111 ad 01.07.2024 h. 

Zhodna z abnoŭlenym Nacyjanalnym kalendarom prafiłaktyčnych pryščepak, pačynajučy z hetaha hoda dziaŭčynak va ŭzroście 11 hadoŭ buduć biaspłatna pryščaplać ad VPČ. U Ministerstvie achovy zdaroŭja vyrašyli sumiaścić hetuju pryščepku ź imunizacyjaj suprać dyfteryi i słupniaku, jakija taksama pravodziacca dzieciam u hetym uzroście, kab skaracić kolkaść vizitaŭ u palikliniku. 

Jak zapeŭniła Śviatłana Niačaj, namieśnik ministra achovy zdaroŭja — hałoŭny dziaržaŭny sanitarny doktar Biełarusi, «ciapier pravodziacca ŭsie nieabchodnyja pracedury zakupak, kab zabiaśpiečyć miedycynskija ŭstanovy preparatami. Finansavyja srodki na heta praduhledžanyja». Usie, chto padlahaje vakcynacyi, buduć zahadzia prainfarmavany. Baćkam treba zapisacca ŭ śpis čakańnia ŭ miedyčnych ustanovach. Pra źjaŭleńnie vakcyny i terminy praviadzieńnia pryščepki im nieadkładna paviedamiać.

Minzdaroŭja paviedamlała pra płany arhanizavana pravieści vakcynacyju dziaŭčynak 2014 hoda naradžeńnia suprać VPČ-infiekcyi ŭ krasaviku—traŭni (1-ja doza vakcyny) i ŭ kastryčniku—listapadzie 2025 hoda (2-ja doza vakcyny). 

Adnak u adnoj ź dziaržaŭnych miedycynskich ustanovaŭ stalicy na pytańnie pra mahčymaść zrabić pryščepku ad VPČ adkazali, što idzie praces zakupki vakcyny, a pačatak vakcynacyi čakajecca nie raniej jak u druhim paŭhodździ.

Kamientary5

  • kto-to umnyj riešił
    22.01.2025
    Očień pravilno sdiełali. Eto i ekonomičieski effiektivno jeśli sravniť stoimosť vakciny (100 doł) i lečienije raka. Malčikov tožie nado privivať čtoby nie było raka člena i t.p
  • .
    22.01.2025
    Čamu tolki 2014 hod naradžeńnia? Starejšym dziaŭčynkam i darosłym kabietam heta ž taksama patrebna. Abo i ŭ ich budzie mahčymaść, chto viedaje?
    • pridietsia za svoi
      23.01.2025
      ., do połovoj žiźni žiełatielno privivať. v 11 let dostatočno odnoj dozy, v druhoj vozrast dvie-tri privivki

Ciapier čytajuć

«Za paŭtara hoda ja pieratvaryłasia ŭ harodninu». Fitnes-trenierka zachvareła na Bali na nieviadomuju chvarobu2

«Za paŭtara hoda ja pieratvaryłasia ŭ harodninu». Fitnes-trenierka zachvareła na Bali na nieviadomuju chvarobu

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełym domie ŭračysta praviali ź dziaržaŭnaj słužby Iłana Maska. Tramp padaryŭ jamu załaty kluč11

Tramp zajaviŭ, što rasčaravany i šakavany dziejańniami Rasii1

Akademikam Rasijskaj akademii navuk abrali «kravasisiu» časoŭ Janukoviča 4

«Ja jašče moh sumniavacca ŭ sabie. Ale kali Maša takoje zrabiła!» Nieviadomyja fakty pra Viktara Babaryku raskazała jaho advakatka Natalla Mackievič7

Zialenski: Rasija admaŭlajecca abmieńvać biełaruskich pałonnych ci palitviaźniaŭ9

Jak płanujuć pravodzić lustracyju ŭ Biełarusi i chto pad jaje trapić? Ofis Cichanoŭskaj pradstaviŭ kancepcyju44

Na vybarach u Polščy budzie fotafiniš10

«Było zrazumieła, što i siudy dabiarucca». Ci buduć biełaruskija biznesmieny vydalać svaje profili z «Bajmapki»?

Stała viadoma, kali adbylisia pieratrusy ŭ miedyja, pra jakija paviedamiŭ ANT

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Za paŭtara hoda ja pieratvaryłasia ŭ harodninu». Fitnes-trenierka zachvareła na Bali na nieviadomuju chvarobu2

«Za paŭtara hoda ja pieratvaryłasia ŭ harodninu». Fitnes-trenierka zachvareła na Bali na nieviadomuju chvarobu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić