U Hruzii pratesty iduć čaćviorty dzień. Apazicyja patrabuje efiru na TB
Akcyi prachodziać nie tolki ŭ stalicy Hruzii, ale i ŭ rehijonach — ludzi vyjšli na vulicy ŭ Chašury, Batumi, Zuhdzidzi, Kutaisi i inšych haradach.

Pratesty ŭ Hruzii pačalisia 28 listapada, paśla rašeńnia ŭładaŭ prypynić jeŭraintehracyju da 2028 hoda. Za hety čas śpiecnaz trojčy razahnaŭ mitynhoŭcaŭ na Rustavieli, piša Paper Kartuli.
U Tbilisia pratestoŭcy pierakryli praśpiekt Rustavieli. Taksama pierakryty praśpiekt Kostava la budynka Hramadskaha viaščalnika — tam pratestoŭcy patrabujuć dać efir pradstaŭnikam apazicyi i prezidentcy Sałame Zurabišvili, jakaja vystupaje za jeŭrapiejski šlach Hruzii.
Na praśpiekcie Rustavieli śpiecnaz znoŭ užyŭ vadamiot, raźmieščany va ŭnutranym dvary parłamienta. Mitynhoŭcy kidali tudy pietardy, śmiećcie i kamiani. Jany sprabujuć taksama aślapić siłavikoŭ łaziernymi ŭkazkami, niekatoryja zapuskajuć fiejervierki.

Pratestoŭcy razdajuć ludziam na vulicy maski i vadu.
Vadamiot puścili ŭ chod i na vulicy Čyčynadze.

Sałame Zurabišvili zajaviła, što źviestki ab pryjeździe z Ukrainy hruzinskich vajskoŭcaŭ — pravakacyja. Hetyja čutki nacelenyja na dyskredytacyju mitynhu, ličyć Zurabišvili.
Jana taksama prapanavała stvaryć fond padtrymki dla vypłat administracyjnych štrafaŭ pratestoŭcaŭ i zaklikała akazać cisk na Kanstytucyjny sud, jaki pakul nie pryznačyŭ pasiadžeńnie dla razhladu jaje isku ab nielehitymnaści parłamienckich vybaraŭ.
Na akcyjach u hetyja dni zatrymana kala 200 čałaviek. Paviedamlałasia taksama pra zatrymańnie biełarusa Jaŭhiena Muravickaha, jon u SIZA.
Pratesty ŭ Hruzii radykalizujucca: na vadamioty adkazvajuć fiejervierkami i kaktejlami Mołatava
Hruzinski premjer abvinavaciŭ jeŭrapiejskich palitykaŭ i «piatuju kałonu» ŭ arhanizacyi pratestaŭ u Tbilisi
Polšča ŭviała «asablivyja miery» dla vydačy humanitarnych viz biełarusam u Hruzii
Za piać hadoŭ abarony ŭ Hruzii paprasiła bolš za 70 biełarusaŭ, trom dziasiatkam užo admovili
Ciapier čytajuć
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes
«Ludzi, budźcie pilnyja! U takoj situacyi moža apynucca kožny žychar ES!» Hramadzianin Litvy, asudžany ŭ Biełarusi da 13 hadoŭ za «špijanaž», pieradaŭ list z kałonii

Kamientary