Amierykanskaja raźviedka daviedałasia pra pačatak minavańnia Armuzskaha praliva
Raźviedka ZŠA daviedałasia pra płany Irana zaminavać Armuzski praliŭ. Pavodle źviestak telekanała CBS, Iran rychtujecca vykarystać dla hetych metaŭ nievialikija sudny, kožnaje ź jakich moža pieravozić pa dźvie-try miny.

Armuzski praliŭ i krainy Piersidskaha zaliva. Karta: Bedirhan Demirel/Anadolu via Getty Images
Adznačajecca, što dakładnaja kolkaść min u rasparadžeńni Irana nieviadomaja, adnak havorka moža iści pra 2—6 tysiač adzinak vytvorčaści Rasii, Kitaja i samoha Irana.

Praz Armuzski praliŭ prachodzić bolš za 20% usich suśvietnych pastavak nafty i hazu.
Kali vajna ŭ Iranie najbližejšym časam nie skončycca, śviet moža ŭstupić u najmacniejšy enierhakryzis z 1970‑ch hadoŭ
Pucin prapanavaŭ Jeŭropie znoŭ kuplać u jaho naftu i haz
Makron zajaviŭ pra namier Francyi razam ź inšymi krainami Zachadu razbłakavać Armuzski praliŭ
Sudnachodstva ŭ Armuzskim pralivie amal spyniłasia, ale kitajcy sprabujuć damovicca
Tramp zajaviŭ, što vajskoŭcy ZŠA mohuć pačać supravadžać tankiery ŭ Armuzskim pralivie
Padčas bambardzirovak Irana amierykancy nie kranajuć maleńki vostraŭ — hałoŭnuju naftavuju arteryju. Čamu?
Iran pahražaje pierakryć Armuzski praliŭ. Čym heta pahražaje Jeŭropie i śvietu?
Ciapier čytajuć
«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku
Kamientary