Usiaho patrochu

Z-za rastavańnia arktyčnych ildoŭ biełyja miadźviedzi stali čaściej chvareć

Novyja daśledavańni pakazali, što pa miery rastavańnia ldoŭ u Arktycy biełyja miadźviedzi stali padviarhacca pavyšanaj ryzycy zaražeńnia virusami, bakteryjami i parazitami, ź jakimi jany radziej sutykalisia jašče 30 hadoŭ tamu, paviedamlaje Bi-bi-si.

Fota: freepik.com

Vučonyja vyvučyli analizy kryvi miadźviedziaŭ u Čukockim mory — pamiž Alaskaj i Rasijaj. Byli praanalizavanyja proby, sabranyja ŭ pieryjad z 1987 pa 1994 hod, a potym proby pieryjadu z 2008 pa 2017 hod.

Vučonyja pravieryli kroŭ miadźviedziaŭ na piać roznych patahienaŭ — virusaŭ, bakteryj abo parazitaŭ, jakija ŭ asnoŭnym fiksujucca ŭ suchaputnych žyvioł, ale byli zarehistravanyja ŭ nasielnikaŭ mora, u tym liku tyja vidy, na jakich palujuć biełyja miadźviedzi.

Daśledavańnie zaśviedčyła, što ciapier značna bolšaja kolkaść miadźviedziaŭ akazałasia infikavanaj. Siarod piaci patahienaŭ, jakija stali čaściej sustrakacca ŭ biełych miadźviedziaŭ, — dva parazity, jakija vyklikajuć taksapłazmoz i nieasparoz, dva vidy bakteryj, jakija vyklikajuć lichamanku i bruceloz, a taksama virus, jaki vyklikaje sabačuju čumu.

Adnak vučonyja havorać, što pa probach kryvi ciažka vyznačyć, jak hetyja virusy i bakteryi adbilisia na zdaroŭi miadźviedziaŭ.

Śpiecyjalist pa dzikaj pryrodzie Keryn Rode z Hieałahičnaj słužby ZŠA ličyć, što padvyšanaja ryzyka infikavańnia biełych miadźviedziaŭ złučanaja sa źmienami va ŭsioj arktyčnaj ekasistemie. Pavodle jaje słoŭ, u miescach pasialeńnia papulacyi biełych miadźviedziaŭ kolkaść lodu značna skaraciłasia, a ziemlekarystańnie pavialičyłasia.

Papiarednija daśledavańni z vykarystańniem kamier-našyjnikaŭ na miadźviedziach zaśviedčyli, što ŭ suviazi sa źniknieńniem arktyčnaha lodu jany pravodziać usio bolš času na sušy i im nie chapaje kałoryj.

Mižnarodny sajuz achovy pryrody ŭnios biełych miadźviedziaŭ u śpis vidaŭ, jakim pahražaje vymirańnie. Klučavym faktaram skaračeńnia ich kolkaści ličycca strata asiarodździa pražyvańnia — arktyčnaha lodu — z-za źmianieńnia klimatu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu4

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu

Usie naviny →
Usie naviny

Francyja, Hiermanija i Vialikabrytanija papiaredzili Iran pra mahčymaść vajennaha ŭmiašańnia8

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy33

U Techasie mužčyna rasstralaŭ natoŭp kala bara. ŚMI źviazvajuć heta z amierykanskimi ŭdarami pa Iranie9

Režym Łukašenki časova stanie mienš ahresiŭnym da susiedziaŭ, ale stratehična budzie imknucca da avałodańnia atamnaj zbrojaj29

ZŠA paćvierdzili vykarystańnie stełs-bambardziroŭščykaŭ B-2 dla ŭdaraŭ pa Iranie. Jany vykanali biespasadačny pieralot praz pałovu śvietu z bazy ŭ Misury

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu21

Navukoŭcy stvarajuć bakteryi, zdolnyja źjadać rakavyja puchliny znutry

Tramp abviaściŭ, što pahadziŭsia na pačatak pieramovaŭ ź Iranam4

Nietańjachu abviaściŭ ab eskałacyi apieracyi ŭ Iranie, kab «ścierci terarystyčny režym ź ziamli»6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu4

Što pościać biełaruskija sielebrycis, jakija apynulisia pad bombami i dronami ŭ krainach Bližniaha Uschodu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić