Usiaho patrochu

Z-za rastavańnia arktyčnych ildoŭ biełyja miadźviedzi stali čaściej chvareć

Novyja daśledavańni pakazali, što pa miery rastavańnia ldoŭ u Arktycy biełyja miadźviedzi stali padviarhacca pavyšanaj ryzycy zaražeńnia virusami, bakteryjami i parazitami, ź jakimi jany radziej sutykalisia jašče 30 hadoŭ tamu, paviedamlaje Bi-bi-si.

Fota: freepik.com

Vučonyja vyvučyli analizy kryvi miadźviedziaŭ u Čukockim mory — pamiž Alaskaj i Rasijaj. Byli praanalizavanyja proby, sabranyja ŭ pieryjad z 1987 pa 1994 hod, a potym proby pieryjadu z 2008 pa 2017 hod.

Vučonyja pravieryli kroŭ miadźviedziaŭ na piać roznych patahienaŭ — virusaŭ, bakteryj abo parazitaŭ, jakija ŭ asnoŭnym fiksujucca ŭ suchaputnych žyvioł, ale byli zarehistravanyja ŭ nasielnikaŭ mora, u tym liku tyja vidy, na jakich palujuć biełyja miadźviedzi.

Daśledavańnie zaśviedčyła, što ciapier značna bolšaja kolkaść miadźviedziaŭ akazałasia infikavanaj. Siarod piaci patahienaŭ, jakija stali čaściej sustrakacca ŭ biełych miadźviedziaŭ, — dva parazity, jakija vyklikajuć taksapłazmoz i nieasparoz, dva vidy bakteryj, jakija vyklikajuć lichamanku i bruceloz, a taksama virus, jaki vyklikaje sabačuju čumu.

Adnak vučonyja havorać, što pa probach kryvi ciažka vyznačyć, jak hetyja virusy i bakteryi adbilisia na zdaroŭi miadźviedziaŭ.

Śpiecyjalist pa dzikaj pryrodzie Keryn Rode z Hieałahičnaj słužby ZŠA ličyć, što padvyšanaja ryzyka infikavańnia biełych miadźviedziaŭ złučanaja sa źmienami va ŭsioj arktyčnaj ekasistemie. Pavodle jaje słoŭ, u miescach pasialeńnia papulacyi biełych miadźviedziaŭ kolkaść lodu značna skaraciłasia, a ziemlekarystańnie pavialičyłasia.

Papiarednija daśledavańni z vykarystańniem kamier-našyjnikaŭ na miadźviedziach zaśviedčyli, što ŭ suviazi sa źniknieńniem arktyčnaha lodu jany pravodziać usio bolš času na sušy i im nie chapaje kałoryj.

Mižnarodny sajuz achovy pryrody ŭnios biełych miadźviedziaŭ u śpis vidaŭ, jakim pahražaje vymirańnie. Klučavym faktaram skaračeńnia ich kolkaści ličycca strata asiarodździa pražyvańnia — arktyčnaha lodu — z-za źmianieńnia klimatu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara36

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara

Usie naviny →
Usie naviny

Inicyjatyva Maldzis vykupiła «Vialikaje mastactva artyleryi» Kazimira Siemianoviča7

Nastaŭnikam u škołach zabaranili karystacca mabilnymi telefonami padčas urokaŭ3

«Ultraekzotyka dla samotnaha turysta». Ci zacikavić Iran biełarusaŭ i ci pajeduć turysty ź Irana ŭ Biełaruś1

Pahladzicie, jakija rečy stvaryli biełaruskija dyzajnierki, natchniajučysia Paleśsiem i pieraasensoŭvajučy asabisty bol4

Siarožami i Vałodziami ciapier nazyvajuć zredźčas4

U ZŠA biazdomny mužčyna zabiŭ 23-hadovuju ŭkrainskuju mastačku i madel4

Archieołahi pastaryli Miensk na 70 hadoŭ4

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?16

U Hrodnie małanka ŭdaryła prosta pierad žančynaj1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara36

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić