Zdaroŭje11

Biełstat ustanaviŭ, dzie ŭ Biełarusi najčaściej chvarejuć i na što

Najčaściej biełarusy pakutujuć ad chvarob orhanaŭ dychańnia. U minułym hodzie imi pierachvareli bolš za 4,5 miljona razoŭ. Heta pryblizna na 375 tysiač mienš, čym hodam raniej, paviedamlaje Biełstat.

Ilustracyjnaje fota, AP Photo/Jean-Francois Badias

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek najčaściej ad chvarob orhanaŭ dychańnia pakutujuć u Minsku. U minułym hodzie imi chvareli bolš za 57,8 tysiač razoŭ na 100 tysiač žycharoŭ stalicy. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: bolš za 43,1 tysiačy na 100 tysiač.

Na druhim miescy pa raspaŭsiudžanaści — traŭmy, atručvańni i inšyja nastupstvy źniešnich pryčyn. Na ich prypadaje 652 tysiačy vypadkaŭ. U paraŭnańni z 2022 hodam hety pakazčyk taksama skaraciŭsia, tady fiksavali 657,1 tysiačy vypadkaŭ.

U minułym hodzie traŭmy i atručvańni najčaściej zdaralisia ŭ stalicy — kala 8,5 tysiač vypadkaŭ na 100 tysiač čałaviek. Najmienš ich było ŭ Viciebskaj vobłaści: bolš za 5,1 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač.

Na trecim miescy pa častacie — chvaroby kaściova-myšačnaj sistemy i złučalnaj tkanki. Tut idzie havorka pra 482,2 tysiačy vypadkaŭ u 2023 hodzie. U 2022 hodzie na hetuju katehoryju prypadała 455,6 tysiačy vypadkaŭ. U Minsku fiksavałasia 7,6 tysiačy vypadkaŭ na 100 tysiač nasielnictva, što źjaŭlajecca najvyšejšym pakazčykam pa krainie. Najmienš ich było ŭ Mahiloŭskaj vobłaści: amal 2,5 tysiačy na 100 tysiač.

Rak u 2023 hodzie ŭpieršyniu dyjahnastavali ŭ bolš čym 58 tysiač biełarusaŭ. Hodam raniej taki dyjahnaz byŭ pastaŭleny ŭ 53 tysiač čałaviek.

U pieraliku na 100 tysiač čałaviek rak najčaściej fiksujuć u Homielskaj vobłaści — 654,7 vypadka. Najredziej — u Bresckaj vobłaści: 604,3 vypadka. U Minsku — 637,5 vypadka na 100 tysiač čałaviek.

Z 2015 hoda značna skaraciłasia kolkaść chvorych na tubierkuloz. U 2023 hodzie hety dyjahnaz upieršyniu byŭ pastaŭleny prykładna 1,3 tysiačy čałaviek, a ŭ 2015 hodzie — bolš za 3,1 tysiačy. Najčaściej chvarobu fiksujuć u Homielskaj vobłaści: 19,4 vypadka na 100 tysiač čałaviek. Najredziej — u Minsku: 7,3 vypadka.

Kamientary1

  • Dziarž Statystyka
    10.10.2024
    Delenda Est

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Usie naviny →
Usie naviny

«Voś ubačycie. Praź niekalki tydniaŭ ci dzion». Namioki Łukašenki pra niejkija kroki vyrazali z tekstavaj viersii jaho pramovy14

«Ni ŭ jakim razie ja nie rabiŭ zajavy». Kiełah źniapraŭdziŭ słovy Łukašenki11

Kupiŭ budynak pad restaran za 262 tysiačy rubloŭ. Ciapier učastak chočuć zabrać, kab pabudavać tam… restaran5

«Tym, chto nastalhuje pa saŭku, spadabajecca». Błohier pieranačavaŭ u najhoršych hatelach Biełarusi i padzialiŭsia ŭražańniami11

Prakopjeŭ: Źniźcie ŭzrovień čakańniaŭ. Ja nie baču nivodnaj abjektyŭnaj pryčyny, kab nastupała adliha14

Rasijanina zatrymali z 37 kiłahramami narkotykaŭ u Minsku2

Kudy biełarusy mohuć latać bieź vizy i bieź pierasadak?3

«Chtości ŭ kiraŭnictvie siłavikoŭ vyrašyŭ vyvieści Bialucina sa «spravy Aŭtuchoviča» i vykarystać inačaj»3

Zialenski padtrymaŭ Azierbajdžan u kanflikcie z Rasijaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić