Vajna

Jeŭrasajuz naraściŭ vypusk snaradaŭ bolš čym u dva razy. Ukrainie budzie palohka

Da kanca hoda vypusk Jeŭrasajuzam 155-mm artyleryjskich snaradaŭ maje vyjści na ŭzrovień 1,4 miljona za hod.

155 mm artillery shell 155-mm artyleryjski snarad 155-mm artillerijskij snariad
Ukrainski vajskoviec ustaŭlaje ŭzryvalnik dla 155-mm artyleryjskaha snarada. Fota: AP Photo / Evgeniy Maloletka

Vystupajučy 17 vieraśnia na plenarnym pasiadžeńni Jeŭraparłamienta, pryśviečanym finansavaj i vajskovaj dapamozie Ukrainie, namieśnik staršyni Jeŭrapiejskaj kamisii Vałdzis Dambroŭskis zajaviŭ, što krainy ES pracujuć nad vykanańniem svajoj sumiesnaj inicyjatyvy pa pastaŭcy adnaho miljona 155-mm artyleryjskich snaradaŭ u hod Ukrainie. Na hety momant vykanana pryblizna 70% abiacanaha.

Jak adznačyŭ Dambroŭskis, pryniaćcie zakona ab nakiravańni 500 miljonaŭ jeŭra na pašyreńnie vytvorčaści bojeprypasaŭ prynosić svaje vyniki. Čakajecca, što da kanca 2024 hoda vytvorčyja mahutnaści krain-členaŭ ES dasiahnuć nie mienš za 1,4 miljona snaradaŭ za hod.

Namieśnik staršyni Jeŭrakamisii adznačyŭ, što namahańni pa pavieličeńni vytvorčaści bojeprypasaŭ i ŭmacavańni jeŭrapiejskaha abaronnaha pramysłovaha patencyjału źjaŭlajucca važnymi dla zabieśpiačeńnia praciahłaj dapamohi Ukrainie, a taksama dla papaŭnieńnia zapasaŭ dziaržaŭ-členaŭ.

Varta adznačyć, što Ministerstva abarony Estonii ŭ kancy 2023 hoda aceńvała mahutnaści jeŭrapiejskich vytvorcaŭ prykładna ŭ 600 tysiač snaradaŭ u hod. Niamiecki vytvorca Rheinmetall u pačatku 2024 hoda aceńvaŭ mahutnaści ŭsich zachodniejeŭrapiejskich vytvorcaŭ zbroi prykładna ŭ 550 tysiač snaradaŭ u hod.

Vynikaje, što da kanca hoda vytvorčaść pavinna vyraści bolš čym u dva razy. Heta istotna pavialičyć zabieśpiačeńnie Ukrainy hetym vidam zbroi.

Jak nie raz paviedamlałasia, Ukraina zajaŭlała, što joj nieabchodna prykładna 200 tysiač 155-mm artyleryjskich snaradaŭ na miesiac. Častku z hetaha abjomu jana zakuplaje samastojna.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?2

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

Usie naviny →
Usie naviny

«Davieranaja asoba Makrona, jakaja pryjedzie ŭ Minsk», akazałasia adstaŭnym pasłom, što pabyvaje na «Minskim dyjałohu»21

Kazulu zabrali na lačeńnie, jaka adsialili ŭ asobny valjer. Što źmianiłasia ŭ «Dukorskim majontku» paśla skandału

U Aŭstryi praciahvajucca pošuki 19‑hadovaha biełarusa: paviedamleńnie pra toje, što jaho znajšli, vyjaviłasia pamyłkaj1

Dziŭna zaplamleny Hihin sfatahrafavaŭsia z udzielnicami viernapaddanaha aŭtaprabiehu27

«Santa Bremar» choča adsudzić pravy na brend u viadomaha rasijskaha vytvorcy, jakoha pryznali ekstremisckim za padtrymku USU3

U histaryčnym centry Minska vystavili na prodaž pamiaškańnie z restaranam Burger King1

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku15

Dobraachvotnik Łachvič paćvierdziŭ, što zapisaŭ «pakajannaje» videa paholenym nałysa paśla sustrečy z Batulinym16

Hubiernatar Prymorskaha kraju RF raskazaŭ, što tam z budaŭnictvam biełaruskaha porta3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?2

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić