Hramadstva44

«Čas sekand chend» Śviatłany Aleksijevič uvajšoŭ u sto najlepšych knih XXI stahodździa pa viersii The New York Times

Epas «Čas sekand chend» biełaruskaj nobieleŭskaj łaŭreatki Śviatłany Aleksijevič trapiŭ u rejtynh The New York Times Book Review «100 najlepšych knih XXI stahodździa». Tvor uvajšoŭ u śpis vybitnych knih pieršaj čverci biahučaha vieku, składzieny pa vynikach hałasavańnia 503 piśmieńnikaŭ, paetaŭ, krytykaŭ, publicystaŭ, redaktaraŭ, vydaŭcoŭ, pierakładčykaŭ, piša Reform.news.

Fota: amazon.com

Kniha Aleksijevič — na 72-m miescy rejtynhu.

«Čas sekand chend», jaki časam žanrava akreślivajuć jak «trahičny epas savieckaha naroda», pradstaŭleny ŭ rejtynhu The New York Times nastupnym čynam:

«Z usich hrandyjoznych niaŭdałych ekśpierymientaŭ XX stahodździa niešmatlikija skončylisia bolš biassłaŭna, čym ambicyjnaja impieryja, viadomaja na praciahu niapoŭnych siami dziesiacihodździaŭ jak SSSR. Hibiel mary pra kamunizm adlustroŭvajecca ŭ vusnaj historyi łaŭreata Nobieleŭskaj premii Aleksijevič i jaje biasstrašnym partrecie ludziej, jakija pieražyli savieckuju dziaržavu (ci nie pieražyli) — byłyja źniavolenyja, čynoŭniki Kamunistyčnaj partyi, zvyčajnyja hramadzianie ŭsich maściaŭ — heta čytvo, jakoje zachaplaje i adkryvaje vočy».

Śpis «najbolš upłyvovych knih epochi» farmiravaŭsia praz apytańnie sotniaŭ prazaikaŭ, piśmieńnikaŭ, publicystaŭ, navukoŭcaŭ, redaktaraŭ knih, žurnalistaŭ, krytykaŭ, vydaŭcoŭ, paetaŭ, pierakładčykaŭ, pradaŭcoŭ knih, biblijatekaraŭ dy inšych litaraturnych karyfiejaŭ.

Respandentam dazvalałasia vyznačać «10 najlepšych knih», sychodziačy sa svajho mierkavańnia. Dla niekatorych heta aznačała prosta «ŭlubionyja knihi»; dla inšych — knihi, jakija čytali i buduć čytać niekalki pakaleńniaŭ. Adzinaje praviła — tvor musić być apublikavany ŭ Złučanych Štatach na anhlijskaj movie nie raniej za 1 studzienia 2000 hoda.

U apytańni pryniali ŭdzieł: Styvien Kinh, Boni Harmus, Kłaŭdyja Renkin, Džejms Patersan, Sara Džesika Parkier, Karł Uvie Knaŭshaard, Elin Childerbrand, Tomas Čatertan Uiljams, Raksana Hiej, Marłon Džejms, Sara Maklin, Min Džyn Li, Džonatan Letem i Džena Buš Chahier dy inšyja tvorcy.

Paznajomicca z aktualnym rejtynham možna tut.

Kamientary4

  • Amerykanskaja hazeta Praŭda
    10.07.2024
    Maje topy samyja topy
  • Amerykanskaja hazeta Praŭda
    10.07.2024
    Maje topy samyja topy
  • Ryhor
    11.07.2024
    Viadoma chto tyja topy składaje i dla kaho. I kaho pijaryć. I za što. I dla čaho.

Ciapier čytajuć

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Usie naviny →
Usie naviny

«Staŭleńnie jak da skaciny». Prarasijski błohier raskazaŭ pra 25 sutak ŭ IČU12

Džej Dzi Vens: Rasija na pieramovach pa Ukrainie prosić bolš za razumnaje. Jana nie atrymaje terytoryi, jakija navat nie zachapiła3

Cichanoŭskaja: Vajna nikoli nie pavinna być srodkam vyrašeńnia prablem8

Papa Leŭ XIV: amierykanski misijanier u Pieru, jaki krytykavaŭ vice-prezidenta ZŠA. Što viadoma pra novaha Papu2

Bił Hiejts vyrašyŭ razdać amal usie svaje hrošy na praciahu najbližejšych dvaccaci hadoŭ6

Arkadź Dobkin syšoŭ z kiraŭnictva JERAM? Imavierna, heta farmalnyja pierastanoŭki

15 + 15 + 5: Formuła atrymańnia asałody ad seksu21

Leŭ XIV: Boh lubić nas, zło nie pieramoža1

Chvoraha amierykanca, jaki nielehalna zajechaŭ u Biełaruś u tavarnym vahonie, addali baćkam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić