Śviet1717

Pravacentrysckaja Jeŭrapiejskaja narodnaja partyja lidziruje na vybarach u Jeŭraparłamient, ale pazicyi ŭmacoŭvajuć ultrapravyja

Pravacentrysckaja Jeŭrapiejskaja narodnaja partyja (JENP) lidziruje na vybarach u Jeŭraparłamient u Aŭstryi, Hiermanii, Hrecyi, Niderłandach i na Kipry, pakazali ŭ niadzielu ekzit-poły, jakija prajšli ŭ hetych krainach. Pavodle prahnozaŭ, jana pavinna atrymać 181 miesca z 720.

Fota: Getty Image

Druhoje miesca zojmuć sacyjał-demakraty, atrymaŭšy 135 miescaŭ. Libieralna-centrysckaje abjadnańnie ALDE atrymaje 82 miescy. Pravakansiervatyŭnaja partyja «Jeŭrapiejskija kansiervatary i refarmisty» (ECR) — 71 miesca. Pravaradykalnaja partyja «Identyčnaść i demakratyja», skaročana — ID Party, uzmocnić svaje pazicyi, atrymaŭšy 62 miescy. Najbolšyja straty paniasuć «zialonyja».

Pravacentryscki Chryścijanska-demakratyčny sajuz, da jakoha naležyć kiraŭnica Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen, daminuje ŭ Hiermanii, samaj hustanasielenaj krainie ES, amal na 30% apiaredžvajučy Sacyjał-demakratyčnuju partyju fiederalnaha kanclera Ołafa Šolca, jakaja apuściłasia da 14 %, sastupiŭšy navat krajnie pravaj «Alternatyvie dla Hiermanii». Prahnozy niamieckich hramadskich viaščalnikaŭ ARD i ZDF zaśviedčyli, što «Alternatyva dla Hiermanii», abo AfD, ciapier budzie mieć 16,5%, u paraŭnańni z 11% u 2019 hodzie. Sukupny vynik troch partyj, jakija ŭvachodziać u kiroŭnuju kaalicyju Hiermanii, ledź pieravysiŭ 30%.

U Hiermanii adsotak deputataŭ ad Partyi «Zialonych», pavodle prahnozaŭ, upadzie z 20 da 12%, a ŭ Francyi i niekatorych inšych krainach ES partyi hetaha tołku čakajuć jašče bolšyja straty. Ich paražeńnie moža paŭpłyvać na ahulnuju palityku ES u śfiery baraćby z klimatyčnymi źmienami.

U Hiermanii ultrapravaja partyja «Alternatyva dla Hiermanii» zaniała druhoje miesca, nabraŭšy 16,5% hałasoŭ (u 2019-m partyja atrymała 11%), miarkujučy pa dadzienych ekzit-poła, apublikavanych hramadskaj viaščalnaj kampanijaj ARD.

U Aŭstryi, chutčej za ŭsio, pieramoža krajnie pravaja «Partyja svabody». Pra heta śviedčać apublikavanyja ŭviečary ŭ niadzielu vyniki apytańniaŭ, praviedzienych u apošni tydzień.

U Niderłandach, dzie hałasavańnie prajšło ŭ čaćvier, vyniki apytańniaŭ pakazali, što antyimihracyjnaja partyja nacyjanalista Hiejerta Viłdersa atrymaje 7 z 29 miescaŭ u Asamblei ES, h. zn. tolki na adno miesca mienš, čym u aljansa sacyjał-demakrataŭ i «zialonych».

Pavodle papiarednich acenak, na vybarach u Polščy ŭradavaja Hramadzianskaja kaalicyja atrymała kala 38%, Kansiervatyŭnaja partyja «Prava i spraviadlivaść» maje kala 34%, krajnie pravaja «Kanfiederacyja» — kala 12%.

U Ispanii najbolš nabiraje kansiervatyŭnaja Narodnaja partyja (kala 32%), na druhim miescy Sacyjalistyčnaja partyja, jakaja ciapier va ŭładzie (kala 30%), na trecim miescy krajnie pravaja partyja Vox (kala 10%).

Hałasujučy ŭ Fłandryi, premjer-ministr Bielhii Alaksandr de Kro (Bielhija ciapier staršyniuje ŭ ES) papiaredziŭ, što Jeŭropa znachodzicca «na rostaniach» i «pad ciskam, jak nikoli».

Kamientary17

  • Acab
    09.06.2024
    Ŭzirajusia na fotu pry artykule. Biurakratyčny inkubatar vyšejšy za babilonskuju viežu, škrebaje dacham baki miesiačyku ŭ niebie i skroź vypramianiaje standarty, normy, kvoty i rehulacyi stand
  • Nacdem
    10.06.2024
    Levakam kaniec
  • Čytač
    10.06.2024
    Levaki sa svaimi hienderami-šmienderami ŭžo zakalebali ŭsich! Tamu majatnik pajšoŭ u druhi bok.

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra biełarusa, jaki zahinuŭ la Elbrusa3

Što viadoma pra biełarusa, jaki zahinuŭ la Elbrusa

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii zatrymali francuzskaha viełasipiedysta. Jon chacieŭ pabić suśvietny rekord, prajechaŭšy ad Lisabona da Uładzivastoka3

U Minsku pačnuć teściravać apłatu prajezdu kartaj užo ŭ vieraśni1

Hrodzienskaha padletka adpravili ŭ škołu ŭ Litvu — jon vyvučyŭ litoŭskuju i ciapier pierakładaje ŭ Jeŭraparłamiencie. Pierakładaŭ jon i Cichanoŭskich30

«Załatyja» jabłyki pa 10 rubloŭ i apošnija jahady: što biaruć na Kamaroŭcy na pačatku vieraśnia3

Frazy, jakija vydajuć telefonnych machlaroŭ, raskryła milicyja3

Pamierła najstarejšy pradstaŭnik karaleŭskaj siamji ŭ Brytanii. Hiercahinia pakinuła karaleŭskaje žyćcio, kab stać školnaj nastaŭnicaj1

Zaŭziatary raściahnuli na futbolnym matčy płakat «Stop Łuka» FOTAFAKT2

Piešachod sprabavaŭ začapić nahoj samakatčyka. Toj źjechaŭ, ale nieŭzabavie viarnuŭsia — užo ź siabrami7

Najbujniejšy hastramoł i sučasny parkinh: što jašče źjavicca pobač z Kamaroŭskim rynkam u Minsku2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra biełarusa, jaki zahinuŭ la Elbrusa3

Što viadoma pra biełarusa, jaki zahinuŭ la Elbrusa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić