Ekanomika

Jak maršrutny biznes prahinajuć pad dziaržaŭnyja aŭtaparki

Z 21 studzienia 2024 hoda dla vadzicielaŭ maršrutak ustupili ŭ siłu novyja patrabavańni — z hetaha času jany pavinny mieć staž nie mienš jak dva hady. Heta patrabavańnie pahražaje niekatorym kampanijam prypynieńniem dziejnaści, a ŭsioj śfiery — deficytam kadraŭ, piša Sputnik.

Pieravozčyk: treć vadzicielaŭ moža zastacca biez pracy

Namieśnik kiraŭnika adnoj z hrodzienskich firm, jakija ažyćciaŭlajuć pasažyrskija pieravozki, uvodzić u kurs spravy:

da 21 studzienia ŭ kampaniju mahli ŭładkoŭvacca vadzicieli biez stažu, ale tolki na maršruty, jakija absłuhoŭvajuć horad i pryharad. Pry hetym dvuchhadovuju vadzicielskuju praktyku ŭ abaviazkovym paradku pavinny byli mieć kiroŭcy, jakija pracujuć na mižharodnich rejsach. 

Z 21 studzienia dla vadzicielaŭ maršrutak uviali dvuchhadovy staž na ŭsie vidy pieravozak — haradskija, pryharadnyja i mižharodnija. U mnohim hetaje patrabavańnie źviazała ruki pieravozčyku, pakolki bolšaja častka rejsaŭ prypadaje na horad.

«Zrazumieła, što na pracu my zaraz nie možam pryniać ludziej, u jakich niama stažu dva hady. A što tyčycca ŭžo kiroŭcaŭ, jakija byli pracaŭładkavany da ŭstupleńnia ŭ siłu źmien, — jak ź imi być? Nijakich aficyjnych kamientaroŭ i tłumačeńniaŭ pa hetym pytańni nie było. Tamu pakul pracujem», — adznačaje namieśnica kiraŭnika firmy Śviatłana.

Jana pryznajecca: kali zakon budzie mieć zvarotnuju siłu, kampanii daviadziecca zvolnić 15 z 43 vadzicielaŭ.

«My prosta spynimsia i nie zmožam paŭnavartasna pracavać», — miarkuje surazmoŭnica.

Pierš — adpracoŭka na aŭtobusie

Razam z tym, źviartaje ŭvahu namieśnik dyrektara kampanii, u novych praviłach

zusim admianili abaviazkovuju dvuchhadovuju vysłuhu dla vadzicielaŭ transpartnych srodkaŭ katehoryi M3 (vialikija aŭtobusy) — na ŭsie pieravozki, akramia mižnarodnych. Źniali navat abmiežavańnie pa ŭzroście: kali raniej da pracy dapuskalisia vadzicieli nie maładziejšyja za 21 hod, to zaraz rulić aŭtobusam mohuć 18-hadovyja maładyja ludzi, jakija tolki što skončyli aŭtaškołu abo kursy DTSAAF.

Na jaje dumku, novyja patrabavańni ŭviali ŭ suviazi z tym, što aŭtobusnyja parki krainy nie ŭkamplektavany vadzicielami.

«Atrymlivajecca, što zaraz vadziciel, jaki atrymaŭ katehoryju «D», moža napracavać nieabchodny staž na aŭtobusie i tolki potym uładkavacca na maršrutku», — kanstatuje Śviatłana. 

Maršrutčykaŭ pieravablivajuć u inšyja śfiery

Staršynia Asacyjacyi prafiesijnych pieravozčykaŭ pasažyraŭ (APPP) Kaciaryna Stankievič havoryć:

zaraz na aŭtobusnyja pieravozki ŭ cełym pa krainie nie chapaje kala 60% vadzicielaŭ.

Kadravaja prablema, padkreślivaje jana, spałučana z dvuma asnoŭnymi faktarami. Pieršy: maršrutčykaŭ i kiroŭcaŭ aŭtobusaŭ pieravablivaje rynak taksi, pakolki ŭładkavacca tudy moža ci ledź nie luby žadajučy. Da taho ž, u hetaj śfiery jość mahčymaść zarablać «niefiksavanyja» hrošy. 

«Tak, taksi taksama nialohkaja praca, i mnohija ŭmudrajucca sumiaščać hetuju pracu z asnoŭnaj dziejnaściu. Z asabistaha vopytu: mianie niejak vioz mašynist krana, jaki spačatku vosiem hadzin adpracavaŭ na kranie, paśla čaho pajšoŭ taksavać», — adznačaje Stankievič.

Druhi niemałavažny aśpiekt: šmatlikija kiroŭcy zjazdžajuć na zarobki za miažu. 

Padvodziačy reziume, kiraŭnik APPP vykazała mierkavańnie, što ŭ cełym situacyja z zabiaśpiečanaściu vadzicielami na rynku pasažyrskich pieravozak u bližejšy čas moža pahoršycca.

«U lubym vypadku, ludzi sychodziać sa śfiery, i ich treba kimści zamianiać. Praz 6-7 miesiacaŭ my atrymajem prablemy.

Užo da siaredziny leta ja čakaju, što kadravaje pytańnie ŭ hetaj śfiery, kali ničoha nie budzie pryniata, stanie jašče vastrejšaje», — akcentuje kiraŭnik abjadnańnia pieravozčykaŭ pasažyraŭ.

Taksi taksama datyčycca

U Asacyjacyi pieravozčykaŭ i dyśpietčaraŭ Biełarusi (APID), tym časam, vykazvajuć zusim inšaje mierkavańnie: novaŭviadzieńni, źviazanyja z patrabavańniem mieć vadzicielam dva hady stažu, nakiravany na palapšeńnie jakaści i biaśpieki pieravozak.

«Uviadzieńnie hetaha patrabavańnia stanoŭča adabjecca na takich pieravozkach», — paviedamili tam i dadali, što ŭ asacyjacyju ŭžo źviarnułasia vialikaja kolkaść pieravozčykaŭ, ale mienavita ŭ śfiery taksi.

Sprava ŭ tym, što, zhodna z abnoŭlenymi Praviłami aŭtamabilnych pieravozak pasažyraŭ, jakija zapracavali z 21 studzienia, vadzicieli taksi abaviazany mieć siertyfikat ab adpaviednym navučańni.

«Pavodle našaj infarmacyi, užo jość pieravozčyki, jakija spyniajuć svaju dziejnaść u suviazi z abnaŭleńniem Praviłaŭ aŭtamabilnych pieravozak pasažyraŭ. Adnak tyja firmy, jakija chočuć pracavać, pradoŭžać svaju dziejnaść z zachavańniem pałažeńniaŭ, ukazanych u novaj redakcyi praviłaŭ», — adznačajuć u APID.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam26

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam

Usie naviny →
Usie naviny

Ninu Bahinskuju vyzvalili biez pakarańnia, kryminalnuju spravu zakryli8

«Heta jak VIČ u ludziej». Biełaruska vyratavała biazdomnaha kata i sprabuje vylečyć jaho ŭ Polščy ad ciažkaj chvaroby5

U abychod sankcyj. «Biełavija» rychtujecca lotać na samalotach Airbus1

Franak Viačorka pra pašpart novaj Biełarusi: Pašpartny centr budzie raskidany pa roznych krainach. A pry Kavaleŭskim prajekt nie ruchaŭsia38

U centry Hrodna vyras ananas3

U Zasłaŭi da Dažynak začyščajuć histaryčnuju zabudovu, jakuju brałasia achoŭvać dziaržava8

Byłoha kiraŭnika «fabryki trolaŭ» Pryhožyna ŭ Rasii prysudzili da 10 hadoŭ kałonii strohaha režymu

«Ciapier zbroja vajny — kłavijatura». Brytanija vydatkuje 1 miljard funtaŭ na madernizacyju kibiervojskaŭ1

Što ŭjaŭlaje saboj baza danych, jakuju siłaviki nazyvajuć «uzłomam «Novaj Biełarusi»12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam26

Staŭ viadomy sapraŭdny hod zasnavańnia Mienska. Adkryćcio było vostrasiužetnym navukovym detektyvam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić