Zdaroŭje22

Nie tolki ŭ Biełarusi. U krainach ES źniščyli vakcyn suprać kavidu na čatyry miljardy jeŭra

Prynamsi 215 miljonaŭ doz vakcyn suprać kavidu, zakuplenych krainami ES u razhar pandemii, byli vykinutyja. Heta abyšłosia padatkapłacielščykam u 4 miljardy jeŭra, pakazvaje analiz Politico. Pryčym heta, vidać, zanižanaja ličba.

Fota: Rogelio V. Solis / AP

Z tych časoŭ, jak u kancy 2020 hoda byli ŭchvalenyja pieršyja vakcyny suprać karanavirusa, krainy ES kalektyŭna atrymali 1,5 miljarda doz (bolš za try na kožnaha žychara Jeŭropy). Mnohija ź ich ciapier lažać na śmietnikach pa ŭsim kantyniencie.

Raźliki, zasnavanyja na najaŭnych danych, pakazvajuć, što krainy ES vykinuli ŭ siarednim 0,7 injekcyj na kožnaha svajho nasielnika.

Na viaršyni škały znachodzicca Estonija, jakaja vykinuła bolš za adnu dozu na žychara, za joj idzie Niamieččyna, jakaja taksama vykinuła najbolšuju kolkaść nieapracavanych injekcyj.

Fota: Politico

Kali sprahnazavać hety siaredni ŭzrovień adkidaŭ pa astatniaj častcy ES, to jon składzie bolš jak 312 miljonaŭ źniščanych vakcyn.

Nialohka vyznačyć, kolki vakcyn było vykinuta. Urady, uklučajučy druhuju pa kolkaści nasielnictva krainu ES Francyju, nieachvotna raskryvajuć maštaby adkidaŭ.

Raźliki Politico zasnavanyja na danych z 19 jeŭrapiejskich krain — piatnaccaci, jakija dali pramyja ličby, i čatyroch, ab abjomach jakich paviedamlałasia ŭ miascovych ŚMI. Niekatoryja ličby datavanyja zusim niadaŭna, hetym miesiacam, samyja staryja adnosiacca da śniežnia 2022 hoda.

Politico aceńvaje košt 215 miljonaŭ vykinutych vakcyn bolš jak u 4 miljardy jeŭra, hruntujučysia na cenach na vakcyny, pra jakija paviedamlałasia ŭ miedyja (jany nie byli apublikavanyja).

Dla krain, jakija paviedamili tolki pra ahulnuju kolkaść źniščanych vakcyn, biez raźbiŭki pa typach, Politico vykarystała siaredniuju canu 19,39 jeŭra, raźličanuju na asnovie danych, pradastaŭlenych krainami.

Nahadajem, što niadaŭna raskazvałasia, jak u adnoj z paliklinik Homiela źniščyli amal 100 tysiač vakcyn ad kavidu.

Kamientary2

  • Čykčyryk
    18.12.2023
    A kavid nikudy nie syjšoŭ. Ludzi chvarejuć. Pa aficyjnych źviestkach, tolki ŭ adnoj hetaj krainie, ź mizernym nasielnictvam, špitalizavany ź ciažkimi nastupstvami chvaroby - 500 čałaviek! Pamnožcie hetuju ličbu, jak minimum na 8-9, i atrymajecie kolkaść chvorych, što siadziać pa chatach, albo soŭhajucca pa vulicach, viedajučy, albo nie, pra svoj stan. Hałoŭny inkubatar i raspaŭsiudnik chvaroby - Tureččyna.
  • Maksim Dizajnier
    20.12.2023
    Čykčyryk

    Sidi v norie, nikuda nie vylezaj, najdi udalennuju rabotu, i pokryvajsia plesieńju, paranoik.

Ciapier čytajuć

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha3

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi chočuć pastrožyć praviły vydačy pazyk

Vy kažacie, što ŠI zamienić čałavieka? Vy nie razumiejecie natury čałavieka3

Azaronak napisaŭ pra palitemihranta — paśla hetaha brata i baćku taho kinuli za kraty6

Navukoŭcy raskryli tajamnicu rudych katoŭ, jakaja nie davała spakoju dziesiacihodździami3

«Kupałaŭcy» anansavali apošniuju ŭ siezonie premjeru — raskazvajem, pra što budzie novy śpiektakl «Valizka»

Ihar Sierhiejenka pieradaŭ Papu abraz u padarunak ad Łukašenki8

Budaŭnictva kaštavała 60 miljonaŭ jeŭra. Što ŭnutry novaha mižnarodnaha vystavačnaha centra ŭ Minsku FOTY4

Dziaŭčynka i dabierman z Maładziečna źbirajuć u tyktoku miljony prahladaŭ3

Žanočaje zdaroŭje: što treba viedać pra dabrajakasnyja ŭtvareńni i ryzyki raku

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha3

U biełarusaŭ Polščy byli pryčyny nie hałasavać za Tšaskoŭskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić