Zdaroŭje22

Nie tolki ŭ Biełarusi. U krainach ES źniščyli vakcyn suprać kavidu na čatyry miljardy jeŭra

Prynamsi 215 miljonaŭ doz vakcyn suprać kavidu, zakuplenych krainami ES u razhar pandemii, byli vykinutyja. Heta abyšłosia padatkapłacielščykam u 4 miljardy jeŭra, pakazvaje analiz Politico. Pryčym heta, vidać, zanižanaja ličba.

Fota: Rogelio V. Solis / AP

Z tych časoŭ, jak u kancy 2020 hoda byli ŭchvalenyja pieršyja vakcyny suprać karanavirusa, krainy ES kalektyŭna atrymali 1,5 miljarda doz (bolš za try na kožnaha žychara Jeŭropy). Mnohija ź ich ciapier lažać na śmietnikach pa ŭsim kantyniencie.

Raźliki, zasnavanyja na najaŭnych danych, pakazvajuć, što krainy ES vykinuli ŭ siarednim 0,7 injekcyj na kožnaha svajho nasielnika.

Na viaršyni škały znachodzicca Estonija, jakaja vykinuła bolš za adnu dozu na žychara, za joj idzie Niamieččyna, jakaja taksama vykinuła najbolšuju kolkaść nieapracavanych injekcyj.

Fota: Politico

Kali sprahnazavać hety siaredni ŭzrovień adkidaŭ pa astatniaj častcy ES, to jon składzie bolš jak 312 miljonaŭ źniščanych vakcyn.

Nialohka vyznačyć, kolki vakcyn było vykinuta. Urady, uklučajučy druhuju pa kolkaści nasielnictva krainu ES Francyju, nieachvotna raskryvajuć maštaby adkidaŭ.

Raźliki Politico zasnavanyja na danych z 19 jeŭrapiejskich krain — piatnaccaci, jakija dali pramyja ličby, i čatyroch, ab abjomach jakich paviedamlałasia ŭ miascovych ŚMI. Niekatoryja ličby datavanyja zusim niadaŭna, hetym miesiacam, samyja staryja adnosiacca da śniežnia 2022 hoda.

Politico aceńvaje košt 215 miljonaŭ vykinutych vakcyn bolš jak u 4 miljardy jeŭra, hruntujučysia na cenach na vakcyny, pra jakija paviedamlałasia ŭ miedyja (jany nie byli apublikavanyja).

Dla krain, jakija paviedamili tolki pra ahulnuju kolkaść źniščanych vakcyn, biez raźbiŭki pa typach, Politico vykarystała siaredniuju canu 19,39 jeŭra, raźličanuju na asnovie danych, pradastaŭlenych krainami.

Nahadajem, što niadaŭna raskazvałasia, jak u adnoj z paliklinik Homiela źniščyli amal 100 tysiač vakcyn ad kavidu.

Kamientary2

  • Čykčyryk
    18.12.2023
    A kavid nikudy nie syjšoŭ. Ludzi chvarejuć. Pa aficyjnych źviestkach, tolki ŭ adnoj hetaj krainie, ź mizernym nasielnictvam, špitalizavany ź ciažkimi nastupstvami chvaroby - 500 čałaviek! Pamnožcie hetuju ličbu, jak minimum na 8-9, i atrymajecie kolkaść chvorych, što siadziać pa chatach, albo soŭhajucca pa vulicach, viedajučy, albo nie, pra svoj stan. Hałoŭny inkubatar i raspaŭsiudnik chvaroby - Tureččyna.
  • Maksim Dizajnier
    20.12.2023
    Čykčyryk

    Sidi v norie, nikuda nie vylezaj, najdi udalennuju rabotu, i pokryvajsia plesieńju, paranoik.

Ciapier čytajuć

Raptoŭna pamior Uładzimir Usier — niemałady aktyvist, jaki ŭlapaŭsia ŭ film BT i špijanaž u Polščy25

Raptoŭna pamior Uładzimir Usier — niemałady aktyvist, jaki ŭlapaŭsia ŭ film BT i špijanaž u Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

Letaś biełaruskija kataliki atrymali dvuch novych biskupaŭ. Ich styl i pavodziny vielmi adroźnivajucca ad taho, što pryvykli bačyć5

«Śviaciła vosiem hadoŭ». Biełarus sa Ščučynščyny raskazaŭ, jak pajšoŭ vajavać za Rasiju1

U Łondanie aktyvisty zakidali pirahom i kremam karonu Brytanskaj impieryi3

U 21vek.by adkryłasia pieršaja afłajn-krama1

Na ŭźbiarežžy PAR imkliva vymirajuć z-za hoładu afrykanskija pinhviny2

Na mohiłkach pad Vaŭkavyskam cicha zhniła staražytnaja draŭlanaja carkva2

U Dziatłavie žyvie błohier-miljońnik, jaki raskruciŭsia praz mastactva5

«Novaja viersija daktryny Manro ad Trampa». U čym sutnaść novaj stratehii nacyjanalnaj biaśpieki ZŠA 8

Samuju darahuju kvateru listapada kupili ŭ domie, za prahlad žylla ŭ jakim brali 7 tysiač rubloŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Raptoŭna pamior Uładzimir Usier — niemałady aktyvist, jaki ŭlapaŭsia ŭ film BT i špijanaž u Polščy25

Raptoŭna pamior Uładzimir Usier — niemałady aktyvist, jaki ŭlapaŭsia ŭ film BT i špijanaž u Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić