Usiaho patrochu11

Jak vybrać jalinku, kab jana doŭha nie absypałasia

Pieršaje, što treba zrabić, heta vyznačycca z dataj, kali ž navahodniaje dreŭca nam spatrebicca ŭžo pryhožaje.

Ekśpiert «Źviazdy» rekamienduje ŭstanaŭlivać dreŭca nie raniej čym za 5—10 dzion da ŭračystaści.

Zrezanaja jełka pačynaje zasychać tolki z taho momantu, jak jana traplaje ŭ ciapło i pačynajecca praces «vysušvańnia», vypareńnia vilhaci ź ihołak, tamu paśla ŭstanoŭki jełki treba zabiaśpiečyć joj rehularnaje pastupleńnie vady da stvała i prachałodnaje, vilhotnaje pavietra.

Miesca dla jołki padydzie jak maha dalej ad adkrytaha ahniu, elektraabahravalnikaŭ, radyjataraŭ i inšych krynic ciapła. Vielmi dobra, kali pamiaškańnie časam budzie pravietryvacca, kab trochi panižać tempieraturu, a pavietra — rehularna ŭvilhatniacca.

Asobna varta zhadać pra toje, što kali na vulicy mocny maroz nižej za minus 15 hradusaŭ, to ihołki i halinki stanoviacca vielmi dalikatnymi i ich lohka paškodzić.

Pry takim nadvorji i śpiecyjalisty nie rekamiendujuć lišni raz tryvožyć halinki jełki adrazu paśla taho, jak jaje prynieśli dadomu. Lepš pačakać, pakul dreva pastupova adaptujecca da pakajovaj tempieratury, i tolki potym stavić.

Nastupnaje, što treba zrabić — heta zabiaśpiečyć rehularnaje pastupleńnie vady da stvała. Kab dreŭca lepš ubirała vadu, stvoł śpiłoŭvajuć na 2-3 santymietry ad zruba abo nadsiakajuć nažom — dla farmiravańnia śviežaha zrezu i bolšaj płoščy ŭbirańnia vilhaci.

Možna vykarystoŭvać śpiecyjalnyja padstaŭki dla jełki z reziervuarami dla vady. U ich jełka nadziejna i chutka fiksujecca ŭ patrebnym stanoviščy, a vadu lohka padlivać pa miery vypareńnia. A jašče ekśpiert raić vadu padsaładzić.

Čym vyšej tempieratura pavietra ŭ pamiaškańni, tym raniej pačnie absypacca zrezanaja jełka. Pry tempieratury 10 hradusaŭ vyšej za nul navahodniaje dreva budzie stajać doŭha, da miesiaca.

Ale zimoj u našych kvaterach dosyć ciopła, a pavyšeńnie tempieratury na kožnyja 5 hradusaŭ pamianšaje praciahłaść žyćcia jołki na 1 dzień.

Śpiecyjalisty rajać rehularna pravietryvać pamiaškańnie, u jakim staić jełačka, dla panižeńnia tempieratury pavietra choć na niekalki hradusaŭ.

Nie varta taksama zabyvać pra toje, što elektryčnyja elektraabahravalniki mocna vysušvajuć pavietra, tamu ich lepš nie vykarystoŭvać tam, dzie staić žyvoje dreva.

Lashasy prapanujuć nabyć navahodnija drevy ŭ kadkach, harškach abo skrynkach, zachavać ich da viasny i vysadzić u najbližejšym laśnictvie padčas akcyi «Tydzień lesu».

Takim čynam, kožny biełarus zmoža ŭnieści svoj układ u azielanieńnie małoj radzimy. A kožnamu pakupniku navahodniaha dreva ŭ kadcy lashasy padorać pamiatku pa dohladzie za simvałam śviata. Akramia taho, u kaho jość svoj asobny dom abo dača, mohuć viasnoj vysadzić jalinku z kadki ŭ siabie na ŭčastku. Kali jana pryžyviecca, to ŭžo praz 3—5 hadoŭ vy zmožacie ŭpryhožvać zimoj svaju ŭłasnuju pryhažuniu.

Kamientary1

  • mikola
    16.12.2023
    A navosta ? Budze ne cikava !

Ciapier čytajuć

Alaksiej Chlastoŭ na svabodzie7

Alaksiej Chlastoŭ na svabodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Jość vidavočnaja prykmieta taho, što mužčyna choča z vami sustrakacca26

Izrail i Livan damovilisia ab spynieńni ahniu. Hałoŭnaj umovaj zastajecca admova «Chiezbały» ad abstrełaŭ

Atručeńnie dziaciej u Barysavie adbyłosia ŭ 11 sadkach8

Hiermanija, Francyja i Brytanija raspracoŭvajuć płan dałučeńnia Rasii da pieramovaŭ7

Ryby śpiać značna bolš padobna da ludziej, čym ličyłasia. I navat lubiać dniom padramać5

Litva zajaviła pra hatoŭnaść pryniać amierykanskuju jadziernuju zbroju8

U Babrujsku šmatdzietnuju maci asudzili na vialiki termin pa narkatyčnym artykule2

Viasielny kvest u emihracyi: biełarusy raskazali, jak brali šlub u zamiežžy3

Bieły parašok, jaki znajšli ŭ mašynie mitrapalita Iłaryjona, akazaŭsia kakainam23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksiej Chlastoŭ na svabodzie7

Alaksiej Chlastoŭ na svabodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić