Hadzińničak cikaje nie tolki dla žančyn, bo i ŭ mužčyn byvaje padobny da klimaksu praces. Praŭda, nazyvajuć jaho pa-inšamu — andrapaŭza. Raskazvajem, što heta takoje, čym heta nie źjaŭlajecca i što ŭvohule treba viedać pra andrapaŭzu.

Andrapaŭzu vyznačajuć jak sindrom, źviazany sa źnižeńniem seksualnaha zadavalnieńnia abo spadam u ahulnym stanie, źviazany ź nizkim uzroŭniem testasteronu.
Hetuju źjavu časam nazyvajuć mužčynskaj mienapaŭzaj, što vyklikaje niezadavalnieńnie daktaroŭ. Reč u tym, što miechanizm źmienaŭ padčas mienapaŭzy i andrapaŭzy nie supadaje. Mienapaŭzu źviazvajuć z rezkim padzieńniem uzroŭniu harmonaŭ estrahien i prahiesteron, i kali b andrapaŭza była anałahičnaj źjavaj, možna było b čakać rezkaha źnižeńnia ŭzroŭniu testasteronu ŭ mužčyn.
Ale heta nie tak. Pa miery pavieličeńnia ŭzrostu kolkaść testasteronu ŭ mužčyny nasamreč padaje, adnak adbyvajecca heta pavolna — va ŭzroście ad 30 da 40 hadoŭ chutkaść padzieńnia składaje 1% na hod. To-bok zdarovy mužčyna moža vyrablać śpiermu i va ŭzroście za 80 hadoŭ.
U toj ža čas, peŭnyja źjavy mohuć paspryjać bolš chutkamu padzieńniu mužčynskaha harmonu. Havorka pra atłuščeńnie, surjozny stres i pryjom peŭnych lekaŭ. U vypadkach, kali stan mužčyny nie źviazany ź jaho ładam žyćcia abo psichałahičnymi prablemami, havorka moža iści pra poźni hipahanadyzm — situacyju, kali jaječki vyrablajuć mała harmonaŭ ci zusim ich nie vyrablajuć.
Akramia hetaha, vypracoŭku testasteronu paharšajuć peŭnyja chvaroby, u tym liku:
- insult
- infarkt mijakardu
- jazvavy kalit
- niekantralavany dyjabiet
- paškodžańni i chvaroby jaječak
- peŭnyja hienietyčnyja chvaroby (asabliva sindrom Kłajnfieltera)
- VIČ
- niekatoryja aŭtaimunnyja chvaroby
Što b ni vyklikała andrapaŭzu, jaje charaktaryzujuć adny i tyja ž simptomy:
- źnižeńnie seksualnaha žadańnia
- prablemy z erekcyjaj
- niedachop enierhii
- depresija
- razdražnialnaść i pierapady nastroju
- strata mocy abo muskulnaj masy
- strata rostu
- dyskamfort u hrudziach ci ich apuchańnie
- pavieličeńnie kolkaści tłušču ŭ arhaniźmie
- adčuvańnie žaru ci patlivaść
- źnižeńnie ščylnaści kostak
- hiniekamastyja (pavieličeńnie hrudnych załozaŭ)
- prablemy z kancentracyjaj
- biassońnica
Andrapaŭzu źviazvajuć z pavyšanaj ryzykaj sardečna-sasudzistych chvarobaŭ i asteaparozu, a taksama z mahčymaj biaspłodnaściu.
Samaje častaje lačeńnie simptomaŭ andrapaŭzy — heta palepšyć svoj ład žyćcia. U pryvatnaści, daktary prapanujuć pierajści na bolš zdarovaje charčavańnie, mieć rehularnuju fizičnuju aktyŭnaść i dastatkova snu, a taksama źnizić kolkaść stresu ŭ žyćci. U vypadku z depresijaj mužčynie mohuć prapisać antydepresanty abo psichaterapiju. Taksama varta admovicca ad kureńnia i źnizić ŭžyvańnie ałkaholu.
Inšy varyjant lačeńnia — harmanalnaja terapija, i jana sapraŭdy dapamahaje. Navukoŭcy adznačajuć, što takaja terapija dapamahała mužčynam u andrapaŭzie panizić kolkaść tłušču ŭ arhaniźmie, pavialičyć ščylnaść kostak i muskulnuju moc, palepšyć ahulnuju zadavolenaść žyćciom i pałavuju funkcyju, a taksama kahnityŭnyja mahčymaści.
Ale pry hetym niekatoryja daśledavańni śviedčać, što harmanalnaja terapija testasteronam trochi pavyšaje ŭzrovień prastatyčnaha śpiecyfičnaha antyhienu — pavyšany PSA śviedčyć pra niapravilnuju pracu prastaty i moža być markieram raku załozy. Tamu isnuje mierkavańnie, što pierad pačatkam terapii lepš prajści skryninh na hety vid raku.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆStojačy ci siedziačy? Jak lepš dla mužčynskaha zdaroŭja mačycca — tłumačyć urołah
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary