Zdaroŭje11

Nie maržavać, ruchacca, rehularna zajmacca seksam — a kali nie, to nie ŭzbudžacca. Ratujem maładych ad prastatytu

Prastatyt — samaja častaja pryčyna zvarotu da ŭrołaha ŭ mužčyn. Prablema, ź jakoj siońnia chłopcy sutykajucca ŭžo ŭ 17—18 hod. Zahadčyca ŭrałahičnaha adździaleńnia miedycynskaha centra «Łade» Volha Antonava raskazała nam, čamu tak adbyvajecca i što z hetym rabić.

Prastatu daktary nazyvajuć druhim sercam mužčyn, bo heta vielmi važny orhan. Ad prastaty, pa vialikim rachunku, zaležyć jakaść žyćcia mužčyny. Čamu?

Kali jość prablemy z prastataj, u mužčyny źnikaje pałavaja ciaha, ukaročvajecca pałavy akt, arhazm «ściorty», prosta niama zadavalnieńnia ad seksu, a paśla arhazmu mohuć niepakoić boli. U vyniku padaje nastroj i ahułam žyćciovy tonus. Siarod najbolš hłabalnych nastupstvaŭ — biaspłodździe: padčas zapaleńnia prastaty sok robicca viazkim, i ŭ vyniku začaćcie stanovicca niemahčymym.

Jak prastatyt daje pra siabie znać

Najpierš mužčyn chvaluje asłableńnie naporu mačy.

Močavypuskańnie moža prachodzić ź ciažkaściami, asabliva ranicaj.

Čaściej chočacca ŭ prybiralniu, u tym liku nočču, mužčyny mohuć pračynacca pa dva-try razy.

Taksama niepakoić bol unizie žyvata, u pachvinie, mašoncy.

Što rabić, kali ŭsie simptomy jość

Nie sprabujcie vyratavać situacyju narodnymi srodkami i BADami, a lacicie da doktara. Jon pryznačyć dvuchtydniovaje lačeńnie, paśla jakoha ŭsio projdzie. Kali ž pachod da doktara zaciahvajecca, to paśla zapuščanuju chvarobu možna lačyć i paŭhoda, i hod.

Jak dapamahčy prastacie

Pierš za ŭsio — nie pieraachałodžvacca. Amatary ablivacca chałodnaj vadoj chutčej za ŭsio buduć mieć prablemy z pradstalovaj załozaj. Kupańnie ŭ pałoncy, skakańnie ŭ śnieh paśla łaźni — usio heta amal u 100% pryvodzić da «mužčynskich prablem».

Basiejn — možna, bo vada tam ciopłaja i pieraachałodžvańnia nie budzie.

Rovar — taksama možna, kali nie vandravać ź im u harach i nie pieraadolvać tysiačy kiłamietraŭ.

Druhoje — dla prastaty idealny rehularny seks, dva-try razy na tydzień.

Kali seksu niama, adbyvajecca zastoj i zapalenčy praces moža narastać navat biez bakteryj. Škodny taksama pierarvany pałavy akt, bo paśla arhazmu nie adbyvajecca poŭnaj razradki, niama poŭnaha adtoku kryvi. Toje, što zastajecca ŭ tazie, padtrymlivaje zapaleńnie.

Mienš siadzieć. Asabliva heta tyčycca ludziej siadziačych prafiesij, tamu što, znoŭ ža, adbyvajecca zastoj kryvi. U kiroŭcaŭ, prahramistaŭ amal va ŭsich jość zastojnyja źjavy ŭ małym tazie. Jak heta lečycca? Ruchami, pierapynkami ŭ pracy: paśla 45 chvilin siadzieńnia treba prajścisia, paprysiadać. 

I jašče — admovicca ad ałkaholu, asabliva mocnaha, i vostraj ježy.

Čamu na prastatyt chvarejuć maładyja

Pryčyn niekalki. Pa-pieršaje, čym bolš u vas pałavych partnioraŭ, tym bolš chvarob. Va ŭsich roznaja mikrafłora, a heta značyć, što i roznyja chvaroby. Lubaja chvaroba va ŭretry, u kanale, moža raspaŭsiudzicca, padniacca ŭvierch i parazić prastatu.

Pa-druhoje, praź nierehularnaść pałavoha žyćcia. Voś hetaja niestabilnaść — to jość, to niama — vielmi škodzić prastacie. Joj nieabchodna albo rehularnaje pałavoje žyćcio, albo ŭvohule jaho adsutnaść. Čamu?

Kali mužčyna žyvie biez seksu, biez uzbudžeńnia, u hipofizie, zonie mozhu, idzie harmanalnaja rehulacyja. Sok prastaty pierastaje vypracoŭvacca ŭ kolkaści, nieabchodnaj dla čałavieka, jaki viadzie aktyŭnaje pałavoje žyćcio. I prastatyt nie raźvivajecca.

Čamu prastatyt siarod pažyłych staić asobna

Pakolki tut inšyja pryčyny: pačynajucca ŭzrostavyja źmianieńni, raście dobrajakasnaja puchlina ŭ prastacie — adenoma. Heta źviazana z harmanalnaj pierabudovaj, źmianieńniem uzroŭniu mužčynskaha pałavoha harmonu — testasteronu. Mienavita tamu ŭ mužčyn paśla 50—55 hadoŭ nielha havaryć pra čysty prastatyt, pra chvarobu jak pra zapaleńnie. U hetym vypadku adenoma prastaty jak praviła spałučajecca z prastatytam.

Mužčynam va ŭzroście budzie nie lišnim raz na hod zdavać kroŭ ź vieny na PSA — vyznačyć kolkaść prastata śpiecyfičnaha antyhienu. Analiz pakaža, jaki stan prastaty ŭ płanie ankałohii. Heta robicca dla taho, kab nie prapuścić raźvićcio złajakasnaj puchliny, — padsumoŭvaje doktar.

A što jašče treba viedać

Dla zdaroŭja prastaty varta nie tolki vieści zdarovy ład žyćcia, ale i pamiatać pra pravilnaje charčavańnie z usimi nieabchodnymi vitaminami i mikraelemientami.

Alej nasieńnia harbuzoŭ bahaty na mikraelemienty (Zn, Fe, Mg, Se), utrymlivaje vitaminy i fłavanoidy. U vyniku narmalizujecca stan prastaty, źmianšajecca aciočnaść i zapaleńnie.

Mikraelemient cynk (Zn) u mužčynskim arhaniźmie adyhryvaje važnuju rolu ŭ pracy prastaty i va ŭtvareńni mužčynskaha pałavoha harmonu — testasteronu. Čempijon siarod praduktaŭ z vysokim utrymańniem cynku — vustrycy, ale jany biełarusam niedastupnyja, bo my daloka ad mora. Ale bahata hetaha mikraelemientu taksama ŭ harbuzovych siemačkach, kiedravych arechach i kunžucie.

Fitasteroły stanoŭča ŭpłyvajuć na sintez testasteronu i narmalizujuć pracu repraduktyŭnaj sistemy mužčyn. Šmat fitasterołaŭ u alei nasieńnia harbuzoŭ, ekstraktach palmy sabal i krapivy dvudomnaj.

Antyaksidanty (kompleks vitaminaŭ A + Je + S, ekstrakt kaktusa apuncyja, tamaty, čornaja parečka, płady cytrusavych) zapavolvajuć stareńnie kletak i dapamahajuć arhanizmu spraŭlacca z aksidatyŭnym stresam.

Hetyja vitaminy i mikraelemienty ŭtrymlivajucca ŭ śpiecyjalna raspracavanych kompleksach dla ŭmacavańnia prastaty.

Karysnyja zvyčki ŭ charčavańni i pravilny rytm žyćcia dapamohuć padtrymlivać badzioraść i repraduktyŭnaje daŭhalećcie mnohija hady.

STAA «Farmłend», UPP 101431475

Materyjał publikujecca na pravach rekłamy

Kamientary11

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody1

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić