U Hrodnie pjany mužčyna zładziŭ majstar-kłas pa stralbie prosta na dziciačaj placoŭcy
Usio adbyłosia ŭ adnym z dvaroŭ pa vulicy Ščorsa ŭ minułuju subotu. Mužčyna, jaki byŭ napadpitku, vynies na vulicu pnieŭmatyčnuju vintoŭku.
Zbroju jon uručyŭ padletkam, jakija stali praktykavacca ŭ stralbie pa blašankach, paviedamlaje newgrodno.by
Toje, što vakoł stajać mašyny, chodziać ludzi, mužčynu zusim nie chvalavała. Na zaŭvahi jon nie reahavaŭ.

Ciapier vyśviatlajucca ŭsie abstaviny zdareńnia. Mužčynu dakładna pryjdziecca adkazać za źjaŭleńnie ŭ hramadskim miescy ŭ pjanym vyhladzie.
Što tyčycca pnieŭmatyčnaj vintoŭki, to mienavita hetaja madel rehistracyi nie patrabuje. Jaje možna zachoŭvać doma. Ale voś toje, što mužčyna ŭručyŭ jaje dzieciam, dy jašče dazvoliŭ zładzić stralbu ŭ dvary, stanie pradmietam asobnaha razboru.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Kamientary