«Ja pryśviaču novaj arhanizacyi svoj čas, svaju enierhiju, svaju sietku kantaktaŭ i častku srodkaŭ, atrymanych ad Nobieleŭskaj premii».

Paśla vyzvaleńnia i prymusovaha vydvareńnia ź Biełarusi staršynia Pravaabarončaha centra «Viasna» i łaŭreat Nobieleŭskaj premii miru 2022 hoda Aleś Bialacki abviaściŭ pra stvareńnie Fundacyi Alesia Bialackaha (The Ales Bialiatski Foundation). Novaja arhanizacyja budzie pracavać na stratehičnym skryžavańni pravoŭ čałavieka, mirabudaŭnictva i rehijanalnaj biaśpieki, uzmacniajučy hłabalny pravaabarončy aljans va ŭmovach biesprecedentnaha hieapalityčnaha kryzisu, piša «Viasna».
Siońnia rehijon Uschodniaj Jeŭropy, Paŭdniovaha Kaŭkaza i Centralnaj Azii sutyknuŭsia z hłybokim kryzisam: poŭnamaštabnaja vajna viarnułasia ŭ Jeŭropu, Ukraina zmahajecca za vyžyvańnie, a ŭnutry Biełarusi i Rasiei całkam źniščanaja prastora dla hramadzianskaj supolnaści, i hetaja tendencyja tyčycca ŭsio bolšaj kolkaści krain — situacyi ŭ Kyrhyzstanie, Hruzii vyklikajuć usio bolšuju zaniepakojenaść. Aktyvisty, žurnalisty i advakaty paŭsiul sutykajucca z represijami, turmoj i vyhnańniem.
Adnak stvaralniki fondu padkreślivajuć, što kryzis — nie tolki rehijanalny, ale i hłabalny. Palaryzacyja i antypravavyja naratyvy razmyvajuć ŭniviersalnaść prava va ŭsim śviecie, što patrabuje pryncypova novaha liderstva i stratehij.
Čamu Fundacyja stvarajecca mienavita ciapier?
Zasnavalnik arhanizacyi Aleś Bialacki tłumačyć pieradumovy ŭźniknieńnia inicyjatyvy: «Kali ja viarnuŭsia na svabodu ŭ kancy 2025 hoda, to ŭbačyŭ pierajnačany śviet, napoŭnieny hłybokaj hłabalnaj niavyznačanaściu. U pieršyja miesiacy paśla vyzvaleńnia ja kansultavaŭsia z kalehami z Pravaaarončaha centra «Viasna», łaŭreatami Nobieleŭskaj premii miru, dziasiatkami lidaraŭ hramadzianskaj supolnaści i dypłamatami. Ja sustreŭsia ź Viarchoŭnym kamisaram AAN pa pravach čałavieka i šeraham kiraŭnikoŭ dziaržaŭ. Ja razmaŭlaŭ z daŭnimi kalehami pravaabaroncami z usiaho śvietu. Hetyja razmovy paćvierdzili patrebu stvareńnia novych form supracoŭnictva i maralnaha lidarstva. Voś čamu ja stvaryŭ u Polščy novuju arhanizacyju. Ja pryśviaču joj svoj čas, svaju enierhiju, svaju sietku kantaktaŭ i častku srodkaŭ, atrymanych ad Nobieleŭskaj premii».
Čym budzie zajmacca novaja arhanizacyja?
Novaja arhanizacyja zasiarodzicca na stratehičnych i hłabalnych vyklikach i zadačach, a jaje dziejnaść budzie budavacca na skryžavańni piaci klučavych kirunkaŭ: pravy čałavieka, miratvorčaść, mižnarodnaje pravasudździe, ustojlivaść hramadzianskaj supolnaści i čałaviečaje vymiareńnie rehijanalnaj biaśpieki.

Arhanizacyja budzie aktyŭna adstojvać pryncypovyja i paśladoŭnyja padychody da mižnarodnych pravaabarončych miechanizmaŭ, a taksama apieratyŭna reahavać na sistemnyja i ekzistencyjalnyja pahrozy mižnarodnamu pravu. Siarod važnych pryjarytetaŭ — prasoŭvańnie inavacyjnych madelej hłabalnaj padspravazdačnaści i abarony pravoŭ, a taksama supraćstajańnie pahrozie transnacyjanalnych represij, jakaja raście.
Asablivuju ŭvahu Fond płanuje ŭdzialać raźvićciu mižpakalennaha dyjałohu, padtrymcy mižnarodnaha maładziožnaha i hramadzianskaha lidarstva. Praź sistemu śpiecyjalnych stypiendyj, mientarstva i maładziožnuju premiju Alesia Bialackaha, arhanizacyja budzie zabiaśpiečvać novych lidaraŭ nieabchodnymi navykami, mižnarodnymi sietkami kantaktaŭ dla efiektyŭnaj pracy navat va ŭmovach hieapalityčnaha kryzisu. Pry hetym niaźmiennym pryjarytetam Alesia Bialackaha zastajecca i padtrymka svabodnaj i suvierennaj Biełarusi.
«Spadziajomsia, što heta dazvolić nam efiektyŭna prasoŭvać univiersalny padychod da pravoŭ čałavieka»
Na rolu kiraŭnicy pa pytańniach stratehičnaha raźvićcia, advakacyi i partniorstvaŭ Aleś Bialacki zaprasiŭ ekśpiertku z vopytam raboty na kirujučych pasadach u niaŭradavych mižnarodnych arhanizacyjach, vykładčycu pravoŭ čałavieka i mižnarodnych adnosin u mižnarodnych univiersitetach, aŭtarku šmatlikich daśledavańniaŭ u halinie pravoŭ čałavieka, daŭniuju partniorku «Viasny» Sašu Kułajevu (Francyja).
«Praca i asoba Alesia Bialackaha dobra viadomyja na mižnarodnaj arenie, taksama jak i jaho šmathadovaja baraćba za čałaviečuju hodnaść va ŭmovach žorstkich represij — daloka nie tolki ŭ Biełarusi. Aleś jeździŭ z pracoŭnymi pajezdkami ŭ samyja roznyja krainy śvietu, naprykład, u Jehipiet i Maroka, u revalucyjny Tunis 2011 hoda, na Kubu z padtrymkaj kubinskich dysidentaŭ, u PAR. Jaho viedajuć u Azii, Łacinskaj Amierycy i na Blizkim Uschodzie, nie kažučy pra krainy Uschodniaj Jeŭropy i Centralnaj Azii. Jaho hołas vałodaje vyklučnym aŭtarytetam siarod uradaŭ, mižnarodnych arhanizacyj i hramadzianskaj supolnaści. Našy pieršyja sustrečy pakazali, što novaja Fundacyja ŭžo vałodaje vysokim uzroŭniem davieru i hłabalnaj padtrymki. My spadziajemsia, što heta dazvolić nam razam z kalehami efiektyŭna prasoŭvać univiersalny padychod da pravoŭ čałavieka i zmahacca suprać palaryzacyi, jakaja pahražaje instytutam i miechanizmam mižnarodnaha prava, što sa składanaściu stvaralisia hadami», — adznačaje ekśpiertka.
«Siońnia maštab kryzisu patrabuje ad mianie inšaha ŭniosku»
Aleś Bialacki padkreślivaje, što zastajecca staršynioj «Viasny», adnak jaho asabisty fokus źmiaščajecca na mižnarodnuju prastoru:
«U niavoli ja daviedaŭsia pra ŭvieś maštab taho, što adbyłosia paśla majho aryštu: bolš za 30 aktyvistaŭ «Viasny» i ich svajakoŭ byli zatrymanyja, praviedzieny 120 vobšukaŭ i bolš za 200 dopytaŭ. Tym nie mienš, ja byŭ hłyboka ŭražany, kali daviedaŭsia, što stvoranyja nami struktury nie złamalisia. «Viasna» zdoleła pakinuć Biełaruś, evakujavać svaich siabraŭ i adnavić svaju dziejnaść za miažoj. Siońnia jana praciahvaje svaju misiju, majučy mižnarodnaje pryznańnie i padtrymku.
Tryccać hadoŭ, za vyklučeńniem času, jaki ja pravioŭ u turmie, ja ŭznačalvaŭ «Viasnu». U apošnija hady ja ŭ asnoŭnym zasiarodžvaŭsia na stratehii, analizie, hłabalnaj adukacyi i mižnarodnaj dziejnaści. Razam z kalehami z «Viasny» ja praciahvaju hetuju važnuju pracu dla Biełarusi.
Ale siońnia maštab kryzisu patrabuje ad mianie inšaha ŭniosku. Ja liču, što pavinien bolš pracavać na mižnarodnym uzroŭni, vykarystoŭvajučy maralny kapitał Nobieleŭskaj premii miru, mižnarodny dośvied, atrymany za hady pracy na pasadzie vice-prezidenta Mižnarodnaj fiederacyi za pravy čałavieka, majo siabroŭstva ŭ Mižnarodnym PENie, a taksama dośvied, nabyty za dziesiacihodździ baraćby suprać dyktatury i palityčnych represij.
Jak siabra suśvietnaj supolnaści, ja adčuvaju adkaznaść abaraniać usieahulnaść pravoŭ čałavieka ŭ momant, kali sama hetaja kancepcyja znachodzicca pad pahrozaj».
Kamientary
Dumaju, skoro my uvidim niemało kommientarijev błahodarnosti na stranicach NN! Było by strannym i niełohičnym inoje raźvitije sobytij!