Ekanomika11

Vializnaje radovišča fasfataŭ u Narviehii moža całkam źmianić industryju elektramabilaŭ

Akruha Rohałand na zachadzie Narviehii moža mieć najbujniejšyja ŭ śviecie zapasy fasfataŭ, važnych dla vytvorčaści akumulatarnych batarej.

Malaŭničy vid na hory na zachadzie Narviehii / Fota: GettyImages

Siońnia hieołahi skancentravanyja na pošuku materyjałaŭ, nieabchodnych dla vytvorčaści akumulatarnych batarej. U suviazi z hetym adkryćcio vializnych zapasaŭ fasfataŭ moža mieć vielizarnyja nastupstvy i dla ŭsioj industryi elektramabilaŭ. Radovišča, vyjaŭlenaje ŭ Rohałandzie na paŭdniovym zachadzie Narviehii anhła-narviežskaj kampanijaj Norge Mining, ekvivalentnaje jak minimum 70 miljardam ton. Heta ekvivalentna 71 miljardu ton usich raźviedanych raniej suśvietnych zapasaŭ razam, raskazvaje The Conversation.

Fasfat — adzin z klučavych materyjałaŭ, jakija vykarystoŭvajucca dla vytvorčaści lityj-ijonnych batarej, viadomych jak LFP. Popyt na hetyja batarei — i adpaviedna na fasfat — chutka raście. Niekatoryja daśledčyki ŭžo vykazali zdahadku, što novaje radovišča moža zadavolić suśvietnyja patreby ŭ fasfarytnych parodach na nastupnyja paŭstahodździa.

Da hetaha adkryćcia 85% suśvietnych zapasaŭ fasfataŭ kantralavałasia tolki piaćciu krainami, pryčym 70% znachodzilisia ŭ Maroka. Na dadzieny momant Kitaj zdabyvaje bolš za ŭsio fasfataŭ: 85 miljonaŭ ton u 2021 hodzie, na druhim miescy Maroka z 38 miljonami ton.

Chimičny elemient fosfar (jon uvachodzić u skład fasfatu ci fasfarytnaj rudy) znachodzicca ŭ jeŭrapiejskim śpisie krytyčnych materyjałaŭ (heta materyjały, jakija źjaŭlajucca ekanamična važnymi i adnosna jakich jość ryzyka raptoŭnych pierabojaŭ u pastaŭkach abo deficytu ŭ cełym).

Novaje adkryćcio mahło b dapamahčy paźbiehnuć kankurencyi pamiž sielskaj haspadarkaj i vytvorčaściu elektramabilaŭ, bo ciapier kala 90% usich fasfataŭ idzie na sielskahaspadarčyja ŭhnajeńni. Transpartnaja halina pry hetym pieraborlivaja: tolki 10% fasfarytaŭ prydatnyja dla vytvorčaści fosfarnaj kisłaty vysokaj čyścini, jakaja vykarystoŭvajecca ŭ aŭtamabilnych akumulatarach LFP. 

Raniej vialikaja ŭvaha nadavałasia inšym sposabam vytvorčaści lityj-ijonnych batarej z vykarystańniem nikielu, a taksama kobaltu, marhancu i aluminiju. Ale choć hetyja batarei i nazapašvajuć bolš enierhii pry toj ža vazie, vytvorčaść ich zaležyć jašče ad inšych važnych elemientaŭ (naprykład, kobalt zdabyvajecca ŭ asnoŭnym u Konha).

Dla paraŭnańnia, materyjały, jakija vykarystoŭvajucca dla vytvorčaści akumulataraŭ LFP, adnosna tannyja i šyroka raspaŭsiudžanyja — niekatoryja pradstaŭniki haliny žartam nazyvajuć ich akumulatarami «ržy i ŭhnajeńniaŭ».

Iłan Mask zajaviŭ, što jaho kampanija Tesla z časam płanuje pieravieści bolšuju častku vytvorčaści aŭtamabilaŭ na akumulatary LFP, jakija zabiaśpiečvajuć prydatnuju pradukcyjnaść dla elektramabilaŭ siaredniaha radyusu dziejańnia i stacyjanarnych nakaplalnikaŭ. Da taho ž jany zvyčajna ličacca biaśpiečniejšymi, chutka zaradžajucca i, u adroźnieńnie ad kankurentaŭ, ich možna zaradžać da 100% biez straty terminu słužby.

Adnoj z prablem vykarystańnia LFP-batarej źjaŭlajecca ich pierapracoŭka i ŭtylizacyja. Pakolki materyjały, jakija vykarystoŭvajucca dla ich vyrabu, našmat tańniejšyja, jany majuć mienšuju kaštoŭnaść i dla pierapracoŭščykaŭ u kancy terminu svajoj słužby. Hetaja akaličnaść robić ekanomiku ich pierapracoŭki bolš składanaj zadačaj.

Pavodle Mižnarodnaha enierhietyčnaha ahienctva, kala 30% novych elektramabilaŭ u śviecie majuć akumulatary typu LFP — i amal usie hetyja 30% vyrablajucca ŭ Kitai. Pa prahnozach śpiecyjalistaŭ, rynak hetych akumulataraŭ maje vyraści z 10 da 50 miljardaŭ dołaraŭ ZŠA ŭ pieryjad 2021—2028 hadoŭ. U hetym kantekście adkryćcio ŭ Narviehii patencyjna źjaŭlajecca vielizarnaj vyhodaj dla jeŭrapiejskich aŭtavytvorcaŭ, pakolki choć jakaja zaležnaść ad takoha partniora, jak Kitaj, viadoma, nie vielmi dobra adbivajecca na cyvilizavanych demakratyčnych krainach.

Tym nie mienš, šlach ad adkryćcia resursu da vytvorčaści zaŭsiody doŭhi. Kali dalejšaja raźviedka daść spryjalnyja vyniki, Narviehija płanuje paskoryć adkryćcio šachty ź mierkavanaj dataj adkryćcia tolki ŭ 2028 hodzie. 

Kamientary1

  • Žvir
    29.07.2023
    Nu vo, zaraz i Skandynaviju raskuročać... Nie liudzi, a karajedy-tačyļščyki niejkija pajšli...

Ciapier čytajuć

Biełarus ź izrailskaha Bat-Jama pakazaŭ svajo žyllo paśla ŭdaru iranskich rakiet9

Biełarus ź izrailskaha Bat-Jama pakazaŭ svajo žyllo paśla ŭdaru iranskich rakiet

Usie naviny →
Usie naviny

Iran zajaviŭ, što hatovy zaklučyć pahadnieńnie, jakoje harantuje adsutnaść u jaho jadziernaj zbroi, i patrabuje spynić Izrail2

Vypusknica z Baranavičaŭ, jakaja nabrała 400 bałaŭ z 400, raskazała, kudy dumaje pastupać i što nie razhladaje zamiežnyja VNU26

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, adzin hmach razburany daščentu5

Na fonie vajskovaha parada Trampa ŭ Vašynhtonie pa ŭsioj Amierycy prajšli pratesty1

Patryjarch Kirył dramatyčna raskazaŭ, jak nataŭcy adpravili nasustrač jamu hrozny źniščalnik F-165

Tramp prahraziŭ Iranu atakaj «na ŭzroŭni, jaki nikoli raniej nie bačyli», kali toj napadzie na ZŠA2

Ci sapraŭdy ŭ Turcyi sioleta paŭpustyja plažy?

Pientahon pavinšavaŭ amierykancaŭ z Dniom Ściaha vyjavaj rasijskaha fłaha4

«My tak i pa Minsku projdziemsia». U Varšavie adbyŭsia vialiki hiej-prajd, było šmat bieł-čyrvona-biełych ściahoŭ FOTY30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus ź izrailskaha Bat-Jama pakazaŭ svajo žyllo paśla ŭdaru iranskich rakiet9

Biełarus ź izrailskaha Bat-Jama pakazaŭ svajo žyllo paśla ŭdaru iranskich rakiet

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić