Ekanomika11

Vializnaje radovišča fasfataŭ u Narviehii moža całkam źmianić industryju elektramabilaŭ

Akruha Rohałand na zachadzie Narviehii moža mieć najbujniejšyja ŭ śviecie zapasy fasfataŭ, važnych dla vytvorčaści akumulatarnych batarej.

Malaŭničy vid na hory na zachadzie Narviehii / Fota: GettyImages

Siońnia hieołahi skancentravanyja na pošuku materyjałaŭ, nieabchodnych dla vytvorčaści akumulatarnych batarej. U suviazi z hetym adkryćcio vializnych zapasaŭ fasfataŭ moža mieć vielizarnyja nastupstvy i dla ŭsioj industryi elektramabilaŭ. Radovišča, vyjaŭlenaje ŭ Rohałandzie na paŭdniovym zachadzie Narviehii anhła-narviežskaj kampanijaj Norge Mining, ekvivalentnaje jak minimum 70 miljardam ton. Heta ekvivalentna 71 miljardu ton usich raźviedanych raniej suśvietnych zapasaŭ razam, raskazvaje The Conversation.

Fasfat — adzin z klučavych materyjałaŭ, jakija vykarystoŭvajucca dla vytvorčaści lityj-ijonnych batarej, viadomych jak LFP. Popyt na hetyja batarei — i adpaviedna na fasfat — chutka raście. Niekatoryja daśledčyki ŭžo vykazali zdahadku, što novaje radovišča moža zadavolić suśvietnyja patreby ŭ fasfarytnych parodach na nastupnyja paŭstahodździa.

Da hetaha adkryćcia 85% suśvietnych zapasaŭ fasfataŭ kantralavałasia tolki piaćciu krainami, pryčym 70% znachodzilisia ŭ Maroka. Na dadzieny momant Kitaj zdabyvaje bolš za ŭsio fasfataŭ: 85 miljonaŭ ton u 2021 hodzie, na druhim miescy Maroka z 38 miljonami ton.

Chimičny elemient fosfar (jon uvachodzić u skład fasfatu ci fasfarytnaj rudy) znachodzicca ŭ jeŭrapiejskim śpisie krytyčnych materyjałaŭ (heta materyjały, jakija źjaŭlajucca ekanamična važnymi i adnosna jakich jość ryzyka raptoŭnych pierabojaŭ u pastaŭkach abo deficytu ŭ cełym).

Novaje adkryćcio mahło b dapamahčy paźbiehnuć kankurencyi pamiž sielskaj haspadarkaj i vytvorčaściu elektramabilaŭ, bo ciapier kala 90% usich fasfataŭ idzie na sielskahaspadarčyja ŭhnajeńni. Transpartnaja halina pry hetym pieraborlivaja: tolki 10% fasfarytaŭ prydatnyja dla vytvorčaści fosfarnaj kisłaty vysokaj čyścini, jakaja vykarystoŭvajecca ŭ aŭtamabilnych akumulatarach LFP. 

Raniej vialikaja ŭvaha nadavałasia inšym sposabam vytvorčaści lityj-ijonnych batarej z vykarystańniem nikielu, a taksama kobaltu, marhancu i aluminiju. Ale choć hetyja batarei i nazapašvajuć bolš enierhii pry toj ža vazie, vytvorčaść ich zaležyć jašče ad inšych važnych elemientaŭ (naprykład, kobalt zdabyvajecca ŭ asnoŭnym u Konha).

Dla paraŭnańnia, materyjały, jakija vykarystoŭvajucca dla vytvorčaści akumulataraŭ LFP, adnosna tannyja i šyroka raspaŭsiudžanyja — niekatoryja pradstaŭniki haliny žartam nazyvajuć ich akumulatarami «ržy i ŭhnajeńniaŭ».

Iłan Mask zajaviŭ, što jaho kampanija Tesla z časam płanuje pieravieści bolšuju častku vytvorčaści aŭtamabilaŭ na akumulatary LFP, jakija zabiaśpiečvajuć prydatnuju pradukcyjnaść dla elektramabilaŭ siaredniaha radyusu dziejańnia i stacyjanarnych nakaplalnikaŭ. Da taho ž jany zvyčajna ličacca biaśpiečniejšymi, chutka zaradžajucca i, u adroźnieńnie ad kankurentaŭ, ich možna zaradžać da 100% biez straty terminu słužby.

Adnoj z prablem vykarystańnia LFP-batarej źjaŭlajecca ich pierapracoŭka i ŭtylizacyja. Pakolki materyjały, jakija vykarystoŭvajucca dla ich vyrabu, našmat tańniejšyja, jany majuć mienšuju kaštoŭnaść i dla pierapracoŭščykaŭ u kancy terminu svajoj słužby. Hetaja akaličnaść robić ekanomiku ich pierapracoŭki bolš składanaj zadačaj.

Pavodle Mižnarodnaha enierhietyčnaha ahienctva, kala 30% novych elektramabilaŭ u śviecie majuć akumulatary typu LFP — i amal usie hetyja 30% vyrablajucca ŭ Kitai. Pa prahnozach śpiecyjalistaŭ, rynak hetych akumulataraŭ maje vyraści z 10 da 50 miljardaŭ dołaraŭ ZŠA ŭ pieryjad 2021—2028 hadoŭ. U hetym kantekście adkryćcio ŭ Narviehii patencyjna źjaŭlajecca vielizarnaj vyhodaj dla jeŭrapiejskich aŭtavytvorcaŭ, pakolki choć jakaja zaležnaść ad takoha partniora, jak Kitaj, viadoma, nie vielmi dobra adbivajecca na cyvilizavanych demakratyčnych krainach.

Tym nie mienš, šlach ad adkryćcia resursu da vytvorčaści zaŭsiody doŭhi. Kali dalejšaja raźviedka daść spryjalnyja vyniki, Narviehija płanuje paskoryć adkryćcio šachty ź mierkavanaj dataj adkryćcia tolki ŭ 2028 hodzie. 

Kamientary1

  • Žvir
    29.07.2023
    Nu vo, zaraz i Skandynaviju raskuročać... Nie liudzi, a karajedy-tačyļščyki niejkija pajšli...

Ciapier čytajuć

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?3

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

Usie naviny →
Usie naviny

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi21

Pry atacy šachiedaŭ na Charkaŭ zahinuli dva čałavieki, siarod paciarpiełych — dzieci

«Zastajecca raŭci jak białuha». Ryžankoŭ u Maskvie raskazaŭ pra poŭny krach krain Bałtyi28

U Biełarusi raście kolkaść fiermierskich haspadarak. Čym jany zajmajucca?

U pieršym matčy na novym futbolnym stadyjonie biełaruskaja zbornaja ŭčystuju prajhrała Rasii4

U śviecie isnuje tolki adna kraina, zdolnaja całkam zabiaśpiečvać siabie ježaj4

Stała viadoma, u jakich abłaściach najbolš IP i jurasob, a dzie ich najbolš zakryłasia

«U palitycy była sprava». Łukašenka vyśvietliŭ, čamu biełarusam nie chapiła bulby17

Pijanier biełaruskaha IT-aŭtsorsinhu vyras u Polščy ŭ 2,5 razy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?3

U finskim sieryjale rasijanie vysadžvajuć desant z samalota «Biełavija». Što robiać Suomi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić