Hramadstva

Litva prakładaje trasu dla patrulavańnia miažy ź Biełaruśsiu

Ministarka ŭnutranych spraŭ Ahnie Biłatajcie spadziajecca, što sioleta budzie prakładziena bolš za 100 kiłamietraŭ trasy dla patrulavańnia na miažy ź Biełaruśsiu. «Pieršy etap startavaŭ, na jaho zapłanavali 10 młn jeŭra. Spadziajomsia, što sioleta my vykanajem hetyja pracy», — zajaviła žurnalistam u paniadziełak Ahnie Biłatajcie, jak paviedamlaje LRT.

Fota z fejsbuk-staronki Ahnie Biłatajcie

Pavodle jaje słoŭ, na druhim etapie za 40 młn jeŭra płanujecca abstalavać jašče 250 kiłamietraŭ patrulnaj trasy, a samy składany — treci — etap budzie ŭklučać bahnistyja ŭčastki miažy.

«My zrobim usio, kab maksimalna vykarystoŭvać hetuju infrastrukturu», — dadała ministarka.

Patrulnaja trasa budzie mieć šyryniu da 3,5 mietra i, nakolki heta mahčyma, budzie prystasavanaja dla piešaha patrulavańnia, dla jazdy na džypach, kvadracykłach i inšaj śpiecyjalnaj techniki.

«Situacyja takaja, što ŭ nas była hetaja patrulnaja trasa ŭ niekatorych miescach, ale pry budaŭnictvie i ŭźviadzieńni fizičnaha barjera jaje davodziłasia ramantavać i rekanstrujavać. U niekatorych miescach trasy dla patrulavańnia nie było», — dadała ministarka.

Biłatajcie padkreśliła, što ŭ niekatorych miescach užo prakłali trasu dla patrulavańnia, ale ciapier jaje nieabchodna adramantavać.

«Pracy iduć u składanych umovach. Miaža achoŭvajecca, na žal, nie ŭ haradach, a ŭ rajonach, jakija vielmi addalenyja ad asnoŭnych elemientaŭ infrastruktury. Łandšaft, vada, les, zabałočanyja miescy — takoje hieahrafičnaje stanovišča ŭskładniaje pracu padradčykaŭ», — zajaviŭ kiraŭnik Słužby achovy dziaržaŭnaj miažy Rustamas Lubajevas.

Pa słovach Lubajevasa, dahavory padradu zaklučanyja z čatyrma padradčykami.

Prakładka trasy dla pamiežnaha patrulavańnia — heta praciah prajekta pa ŭzmacnieńni achovy źniešnich miežaŭ Jeŭrapiejskaha sajuza (ES). Košt hetych prac składaje kala 10 młn jeŭra. 75% hetaj sumy Litva atrymlivaje z fondaŭ ES, inšaja častka finansujecca ź dziaržaŭnaha biudžetu.

Na pytańnie, ci skarociać takija previentyŭnyja miery patok kantrabandy i nielehalnaj mihracyi, načalnik pahransłužby zajaviŭ, što mahčymaści dla pravakacyj zastajucca, a kantrabandysty mianiajuć taktyku.

Pavodle jaho słoŭ, situacyja ź nielehalnaj mihracyjaj zastajecca napružanaj, ale bolš spryjalnaj, čym u susiednich krainach. Čakajucca mahčymyja pahrozy pravakacyj padčas samitu NATO, kali mihrantaŭ buduć skiroŭvać da miažy.

Ahulnaja praciahłaść miažy Litvy ź Biełaruśsiu składaje 679 kiłamietraŭ, ź jakich bolš za 100 kiłamietraŭ prachodziać pa bierahach rek i azior.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Chejtarskija akaŭnty aŭtobusaŭ — novy trend biełaruskich zumieraŭ16

Pieršaje pasiadžeńnie trampaŭskaj Rady miru chočuć pravieści 19 lutaha4

«Pabiehli mianiać dalary, a što rabić». Biełarusy raskazali, jak i ŭ čym jany ciapier robiać aščadžeńni1

Ułady Vieniesueły paabiacali vyzvalić usich palitźniavolenych na nastupnym tydni3

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić