ŚMI: Šviejcarskija śpiecsłužby jašče ŭ 1970-ja identyfikavali budučaha patryjarcha Kiryła jak ahienta KDB
Kiraŭnik Ruskaj Pravasłaŭnaj Carkvy patryjarch Kirył u 1970-ch hadach pracavaŭ u Ženievie na savieckuju słužbu zamiežnaj raźviedki.

Pra heta paviedamili šviejcarskija vydańni Matin Dimanche i Sonntagszeitung sa spasyłkaj na danyja šviejcarskaha fiederalnaha archiva.
Pavodle paviedamleńniaŭ, daśje na Kiryła, jakoje było składzienaje fiederalnaj palicyjaj u toj čas, a potym apublikavanaje, paćviardžaje, što carkoŭny dziejač pracavaŭ na KDB u časy, kali savieckaja dziaržava vajavała z relihijaj.
Na pačatku 1970-ch hadoŭ ciapierašni patryjarch Ruskaj Carkvy žyŭ u Ženievie. Jon pradstaŭlaŭ Maskoŭski patryjarchat u Suśvietnaj radzie cerkvaŭ. Zadača Kiryła zaklučałasia, siarod inšaha, u tym, kab upłyvać na Radu. Jahonym ahienturnym psieŭdanimam byŭ «Michajłaŭ»
Metaj savieckaha kiraŭnictva ŭ toj čas, pa paviedamleńniach ŚMI, było dabicca, kab Rada cerkvaŭ asudziła ZŠA i ich sajuźnikaŭ i źmiakčyła krytyku adsutnaści relihijnaj svabody ŭ Savieckim Sajuzie.
Ciapier čytajuć
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary