Mierkavańni

Žbankoŭ ab Dolinie i «Pradmovie»: Mianie złuje, što rasiejskija stravy padajuć z asablivym «vostorhom»

«Žyvieš sabie ciškom, stročyš tekściki jak umieješ, a tut — bac! Nastupaje fest intelektualnaj knihi «Pradmova». Vydatny šaniec svajo publična pačytać. Moža navat knižak pradać. Praŭda, słaba zrazumieła, ab čym havorka i chto ŭ afišy. Ale mnie što z taho?» — piša kulturołah Maksim Žbankoŭ. 

Maksim Žbankoŭ. Fota fly-uni.org

«Potym pryjšła prapanova ad arhanizataraŭ paŭdzielničać u razmovie pra kino z Antonam Dolinym, jakoha ŭ ich «atrymałasia zaprasić».

Paźniej vyśvietliłasia, što atrymalisia jašče publicyst Šandarovič i litaratarka Haralik. Ničoha asabistaha, narmalnyja ludzi, ale što im rabić na feście biellitu? Pytańnie stahodździa. Adkaz na jaki, miarkujučy pa ŭsim, niezrazumieły nikomu: ni publicy, ni arhanizataram, ni ruskim haściam. Adnak paklikali (adčujcie roźnicu: «šarahovym» biełarusam prapanavali padavacca samim).

Imavierna, heta zdavałasia cudoŭnaj idejaj: zornaja bryhada paravozikam. A biellit — da jaje pryčepčykam. U pop-kultury takija taŭkačy kličuć chedłajnierami. Pamyłka? Tak. I vielmi važnaja.

Mianie jušyć nie toje, što ja nie Dolin. Hetaha nie vypravić. Mianie złuje toje, što ruskija stravy padajuć z asablivym zachapleńniem i pavahaj. Što niespadziavany ruski tut varty śpiecyjalnaha solnaha viečara. Što ŭkraincy ŭ adkaz na ruski desant z prahramy syšli — a arhanizatary hetaha niby i nie zaŭvažyli. Što biełaruskija sietkavyja kamientatary vybuchnuli chvalaj uschvalavanych kamientaŭ — a arhkamitet paličyŭ za lepšaje i tut napyšliva admachnucca z kałamutnaj admazkaj «my suprać kultury zabaronaŭ».

I samaje paciešnaje: u pracesie ŭdakładnieńnia prahramy ŭdzielnikam prapanavali šykoŭny kvest pa samavyznačeńni. Prykładna, tak: chočacie z ruskimi —naciśnicie 0, chočacie syści — ciśnicie 1, možna zastacca, kali … — ciśnicie 2.

Što nie tak? Pieravod strełak. Cudoŭny chod: paklikać da nas u łodku niedarečny lud, a vy ŭžo vyrašajcie sami — radavacca, tryvać abo skakać u vadu. Vaš vybar. My ni pry čym. My pavažajem vašuju svabodu.

Varyjant dbajna adbirać pasažyraŭ? Niama takoj opcyi! Zatoje možna z honaram paviedamić: «Nichto nie byŭ vyklučany z prahramy pavodle žadańnia arhanizataraŭ.» I choć zadušyciesia sa svajoj biełarusacentryčnaściu, rusafoby niaščasnyja.

Hałoŭny trabł ciapierašniaj «Pradmovy» ŭ tym, što jana režysuje nie padziei, a kanflikty. Što, jašče navat nie pačaŭšysia, jana ŭžo pracuje ŭ taksičnym režymie.

Pierasvaryła nas z ukraincami. Umieranych biełarusaŭ, što ŭzdychajuć «nu, zaprašać Dolina, viadoma, nie varta, ale što ciapier užo rabić…», uviała ŭ vostruju sprečku z prychilnikami vyraznaha vybaru pryjarytetaŭ i sychodu ad «Maskvy ŭ hałavie». Pakryŭdziła prykmietnych aŭtaraŭ: Šandaroviča paklikali, a Zamiroŭskuju — nie (praŭda, potym naŭzdahon spachapilisia i zaprasili na dyskusiju).

Prapałoła śpis udzielnikaŭ, prymusiła ich čamuści abirać pamiž hłuchoj upartaściu administracyi festa i emacyjnym ploskam biełarusaŭ, zakłapočanych zachavańniem ułasnaj identyčnaści. Napeŭna raźbiła nie adny dobryja adnosiny i nie adzin tvorčy aljans.

Pieratvaryła zonu sumiesnaha intelektualnaha pošuku ŭ minnaje pole. Prymusiła dumać, što try rasijskija rajtery važać bolš čym biełaruskija razumniki, na mierkavańnie jakich lohka možna naplavać.

Cikava, jano taho vartaje?»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku3

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku

Usie naviny →
Usie naviny

Valfovič zajaviŭ, što Jeŭropa rychtujecca da vajny ŭ 2030 hodzie17

Pop-zorka Dua Lipa vyjšła zamuž2

Zialenski: U nas jość akno dla pieramoŭ z Rasijaj da zimy8

Mahčyma, vy pyłasosicie niapravilna9

Tramp dadaŭ siabie na haru z prezidentami ZŠA17

Jak prachodziać palavyja zbory ŭ školnikaŭ — šturmavać akopy i raźbirać aŭtamaty vučać i dziaŭčat7

Łukašenka zaklikaŭ Armieniju być akuratnaj. «Kab nie paŭtaryć toje, što adbyłosia va Ukrainie»40

Ad biełaruskich tavaraŭ pačali admaŭlacca ŭ Rasii4

«Ja adstajaŭ 70 chvilin». Minčuki pryjšli na stadyjon «Dynama» hladzieć Lihu čempijonaŭ — mnohija zastalisia hałodnyja i bieź piva7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku3

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić