Ułada

«Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym». Pra što havaryli Łukašenka i Pucin padčas pieramovaŭ

Łukašenka i Pucin damovilisia ŭmacoŭvać adzinuju abaronnuju prastoru. Pra heta zajaviŭ siońnia žurnalistam Uładzimir Pucin pa vynikach sustrečy ŭ Maskvie z Alaksandram Łukašenkam.

Fota: pres-słužba Łukašenki

«Padčas siońniašnich pieramoŭ padrabiazna abmiarkoŭvałasia tema ŭmacavańnia adzinaj abaronnaj prastory. My damovilisia i dalej prymać usie nieabchodnyja miery dla zabieśpiačeńnia biaśpieki dźviuch krain», — skazaŭ Uładzimir Pucin.

Taksama Pucin zajaviŭ, što załoham adnaŭleńnia hramadzianskaha miru va Ukrainie i źniaćcia napružanaści źjaŭlajecca vykanańnie minskich damoŭlenaściaŭ. «Ukraina ich nie vykonvaje», — skazaŭ Pucin.

Jon taksama padkreśliŭ, što sumiesnyja biełaruska-rasijskija vučeńni nikomu nie pahražajuć. 

Pucin pažadaŭ biełarusam pravieści dastojna refierendum 27 lutaha.

Łukašenka ŭ svaim vystupie zajaviŭ, što nichto nie choča vajny i kanfliktaŭ.

«Nam heta nie treba. Ni rasijanam, ni biełarusam», — skazaŭ jon. 

«Uličvajučy vastryniu situacyi, siońnia my z prezidentam šmat uvahi nadali mienavita hetaj prablematycy i abmierkavali našy mahčymyja sumiesnyja dziejańni, jak adkaz na ahresiŭnyja pavodziny zachodnich partnioraŭ, — skazaŭ jon. — Upieršyniu za dziasiatki hadoŭ my apynulisia na parozie kanfliktu, zdolnaha zaciahnuć, jak u varonku, uvieś kantynient.

My bačym siońnia biezadkaznaść i, užo prabačcie za ščyraść, słaby rozum šerahu zachodnich palitykaŭ, pavodziny kiraŭnikoŭ krain-susiedziaŭ, jakija nie paddajucca łohicy i razumnamu tłumačeńniu, ich prosta-taki chvaravitaje žadańnie prajścisia pa samym krai».

Jon adznačyŭ, što Biełaruś i Rasija, abaraniajučy svaje narody i dziaržavy, dziejničajuć adekvatna: «Ale kamu niešta karcić, to adkaz budzie asimietryčnym i adekvatnym».

Łukašenka, adkazvajučy na pytańni žurnalistaŭ, zajaviŭ, što vialikaja častka pieramovaŭ była pryśviečanaja tamu, jak razam supraćstajać sankcyjam.

«My kankretna abmiarkoŭvali pytańni. Naprykład, kalijnyja ŭhnajeńni. Nam patrebny port. A nam Litva zakryła vychady.

Nam treba, kab na radzimie, pad Leninhradam, Picieram pabudavali port. I kab my tam hruzili hruzy. My vystaim», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle słoŭ biełaruskaha kiraŭnika, «šancy Zachadu złamać Biełaruś nikčemnyja».

Taksama Łukašenku spytali nakont «viečnaha prezidenctva» (nahadajem, učora jon zajaviŭ, što, kali «ataki na Minsk praciahnucca, jon budzie «viečnym prezidentam»). 

 «Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym», — adkazaŭ Łukašenka. 

MZS Rasii apublikavaŭ tekst lista dla ZŠA pa harantyjach biaśpieki 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś1

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś

Usie naviny →
Usie naviny

«Zmahła raźvitacca pa-ludsku». U Polščy ŭ biełaruski pamior muž — jana raskazała, jak dastaviła prach na radzimu i arhanizavała pachavańnie

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu11

Francyja vyrašyła pryznać Paleścinskuju dziaržavu. Izrail zajaviŭ, što heta «ŭznaharoda za teraryzm»13

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ4

Minskaje «Dynama» biez šancaŭ prajhrała ałbanskaj «Ehnacii»2

Tavary z «Pahoniaj» pradavali, niahledziačy na zabarony10

Stała viadoma, jak rahačoŭski zavod pracuje na rasijskuju vajskovuju pramysłovaść5

Va ŭsim śviecie pierastaŭ pracavać Starlink

Hrodzienski «Nioman» pieraviarnuŭ hulniu z «Košycami», prajhrajučy 0:21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś1

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić