Ułada

«Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym». Pra što havaryli Łukašenka i Pucin padčas pieramovaŭ

Łukašenka i Pucin damovilisia ŭmacoŭvać adzinuju abaronnuju prastoru. Pra heta zajaviŭ siońnia žurnalistam Uładzimir Pucin pa vynikach sustrečy ŭ Maskvie z Alaksandram Łukašenkam.

Fota: pres-słužba Łukašenki

«Padčas siońniašnich pieramoŭ padrabiazna abmiarkoŭvałasia tema ŭmacavańnia adzinaj abaronnaj prastory. My damovilisia i dalej prymać usie nieabchodnyja miery dla zabieśpiačeńnia biaśpieki dźviuch krain», — skazaŭ Uładzimir Pucin.

Taksama Pucin zajaviŭ, što załoham adnaŭleńnia hramadzianskaha miru va Ukrainie i źniaćcia napružanaści źjaŭlajecca vykanańnie minskich damoŭlenaściaŭ. «Ukraina ich nie vykonvaje», — skazaŭ Pucin.

Jon taksama padkreśliŭ, što sumiesnyja biełaruska-rasijskija vučeńni nikomu nie pahražajuć. 

Pucin pažadaŭ biełarusam pravieści dastojna refierendum 27 lutaha.

Łukašenka ŭ svaim vystupie zajaviŭ, što nichto nie choča vajny i kanfliktaŭ.

«Nam heta nie treba. Ni rasijanam, ni biełarusam», — skazaŭ jon. 

«Uličvajučy vastryniu situacyi, siońnia my z prezidentam šmat uvahi nadali mienavita hetaj prablematycy i abmierkavali našy mahčymyja sumiesnyja dziejańni, jak adkaz na ahresiŭnyja pavodziny zachodnich partnioraŭ, — skazaŭ jon. — Upieršyniu za dziasiatki hadoŭ my apynulisia na parozie kanfliktu, zdolnaha zaciahnuć, jak u varonku, uvieś kantynient.

My bačym siońnia biezadkaznaść i, užo prabačcie za ščyraść, słaby rozum šerahu zachodnich palitykaŭ, pavodziny kiraŭnikoŭ krain-susiedziaŭ, jakija nie paddajucca łohicy i razumnamu tłumačeńniu, ich prosta-taki chvaravitaje žadańnie prajścisia pa samym krai».

Jon adznačyŭ, što Biełaruś i Rasija, abaraniajučy svaje narody i dziaržavy, dziejničajuć adekvatna: «Ale kamu niešta karcić, to adkaz budzie asimietryčnym i adekvatnym».

Łukašenka, adkazvajučy na pytańni žurnalistaŭ, zajaviŭ, što vialikaja častka pieramovaŭ była pryśviečanaja tamu, jak razam supraćstajać sankcyjam.

«My kankretna abmiarkoŭvali pytańni. Naprykład, kalijnyja ŭhnajeńni. Nam patrebny port. A nam Litva zakryła vychady.

Nam treba, kab na radzimie, pad Leninhradam, Picieram pabudavali port. I kab my tam hruzili hruzy. My vystaim», — skazaŭ Łukašenka.

Pavodle słoŭ biełaruskaha kiraŭnika, «šancy Zachadu złamać Biełaruś nikčemnyja».

Taksama Łukašenku spytali nakont «viečnaha prezidenctva» (nahadajem, učora jon zajaviŭ, što, kali «ataki na Minsk praciahnucca, jon budzie «viečnym prezidentam»). 

 «Zaraz my sa starejšym bratam paraimsia i vyrašym», — adkazaŭ Łukašenka. 

MZS Rasii apublikavaŭ tekst lista dla ZŠA pa harantyjach biaśpieki 

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim12

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Usie naviny →
Usie naviny

Žurnalist Dźmitryj Siemčanka raskazaŭ, jak jaho sprabavali złamać u SIZA9

Spravaj viertuchaja Šynvize zaniałasia kryminalnaja palicyja Hiermanii9

Na palitviaźniaŭ užo sabrali ŭdvaja bolš za zapłanavanuju sumu. Zbor jašče možna padtrymać

Pamior kampazitar Viktar Kapyćko

Siarod vyzvalenych 13 śniežnia — samaja pažyłaja palitźniavolenaja

Jak vyhladaje kaścioł u Sapockinie paśla pažaru VIDEA2

Maksim Ryžankoŭ trapiŭ u bazu ŭkrainskaha «Miratvorca»3

Zapracavała haračaja linija pa pytańniach vyzvalenych palitviaźniaŭ

Inžyniera, jaki zapuskaŭ treciuju liniju minskaha mietro, asudzili za «Hajuna»4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim12

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić