Ułada

«Ci ŭsie ekanomiać i napružvajucca?» Łukašenka — ab prajekcie deficytnaha biudžetu na 2022 hod

Druhi hod zapar biudžet budzie deficytnym.

Łukašenka siońnia pravodzić naradu nakont biudžetu na 2022 hod, paviedamlaje BiełTA.

«Varta pamiatać, što ludziam nie patrebnyja ličby i pakazčyki. Našych hramadzian chvalujuć blizkija im pytańni: zarobak, praca, ceny. U hetym kantekście i prašu vieści naš dyjałoh — ci dastatkova zapłanavana mier pa kantralavanych mnoj pytańniach», — źviarnuŭsia Łukašenka da ŭdzielnikaŭ narady.

Jon źviarnuŭ uvahu, što prajekt biudžetu na 2022 hod farmujecca deficytnym.

«Z adnaho boku, zrazumieła čamu. My niasiom niezapłanavanyja vydatki, jakija składana pradbačyć. Ale ź inšaha, pytańnie — ci ŭsie ekanomiać i napružvajucca pa skaračeńni nieabaviazkovych vydatkaŭ, jakich u nas mora».

«Tamu pytańnie ekanomii, bieražlivaści znoŭ vystupaje na pieršy płan. Ci jość krynicy na pakryćcio deficytu? Ci nie paciahnie heta napružanaści pry vykanańni sacyjalnych abaviazacielstvaŭ?»

«Urad miarkuje, što ŭ nastupnym hodzie ŭ pryjarytet treba ŭźvieści ekspart — adznačyŭ jon.

— Heta razumna. Bo pakul jość mahčymaść pradavać i zamacoŭvacca na suśvietnych rynkach (a heta nie budzie doŭha) — treba dziejničać. Upuskać momant, kab zajavić pra siabie, nielha. Budziem intensiŭna naroščvać valutnuju vyručku, atrymajem mocny biełaruski rubiel. Nasielnictva pierastanie aściarožničać i prapanuje hrošy ŭ depazity i ablihacyi».

Hałoŭnaj zadačaj jon ličyć nie dapuścić pieranosu sankcyj na nasielnictva. Biełarusy nie pavinny adčuć ich dziejańnie.

«Voś heta hałoŭnaja zadača. Jakija b ni byli sankcyi, jak by na nas ni cisnuli, što b z nami ni sprabavali zrabić, my pavinny rabić takija miery, kab ludzi hetych sankcyj nie adčuli. Prynamsi, kab hetyja sankcyi i miery zvonku nie vyznačali žyćcio ludziej. Zapomnicie: heta hałoŭnaje», — skazaŭ Łukašenka.

Taksama Łukašenka adznačyŭ, što ciapier samaja abmiarkoŭvajemaja tema— vysokaja inflacyja».

«My płanujem u budučym hodzie mieć adnaznačnuju ličbu inflacyi ŭ 6%», — skazaŭ jon.

Jon adznačyŭ, što inflacyja zbolšaha źjaŭlajecca impartavanaj, i nie varta prymać hety arhumient, jak adziny. Taksama jon zapatrabavaŭ dałažyć ab mierach pa strymlivańni inflacyi. Jon papiaredziŭ, što jany nie pavinny strymlivać i ekanamičny rost.

«I pamiatajcie: heta nie pavinna iści ŭ škodu ekanamičnamu raźvićciu krainy, za jakuju vy adkazvajecie ŭ źviazcy z premjer-ministram. Paznačcie, jakija miery padtrymki ekanamičnaha rostu praduhledžanyja hrašova-kredytnaj palitykaj na 2022 hod», — skazaŭ Łukašenka staršyni Nacbanka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»23

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Usie naviny →
Usie naviny

Pačynaje pracavać kruhłasutačnaja słužba ekstranaj psichałahičnaj dapamohi pa numary telefona1

«Minsktrans» admianiŭ niekatoryja aŭtobusy Minsk — Vilnia19

Nie mienš za 12 zamiežnych dobraachvotnikaŭ zahinuli padčas lipieńskaha ŭdaru pa vučebnym łahiery va Ukrainie1

Capkała prosić brytanskuju palicyju pravieryć, ci chacieŭ Łatuška spalić Cichanoŭskuju29

«Razabrali budaŭničyja aharodžy za noč»: minčanie 20 hadoŭ zmahajucca za mini-park suprać AZS2

Pieršaje vydańnie «Chobita» pradali za rekordnyja hrošy

75-hadovy dziadula ŭ Miadzielskim rajonie adpraviŭsia na rovary ŭ 30-kiłamietrovy pachod i prapaŭ6

Startap biełarusaŭ, jaki pracuje na Halivud, trapiŭ na ekrany Tajms-skvier1

Mikołu Statkieviču siońnia spoŭniłasia 69 hadoŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»23

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić