Ułada

«Ci ŭsie ekanomiać i napružvajucca?» Łukašenka — ab prajekcie deficytnaha biudžetu na 2022 hod

Druhi hod zapar biudžet budzie deficytnym.

Łukašenka siońnia pravodzić naradu nakont biudžetu na 2022 hod, paviedamlaje BiełTA.

«Varta pamiatać, što ludziam nie patrebnyja ličby i pakazčyki. Našych hramadzian chvalujuć blizkija im pytańni: zarobak, praca, ceny. U hetym kantekście i prašu vieści naš dyjałoh — ci dastatkova zapłanavana mier pa kantralavanych mnoj pytańniach», — źviarnuŭsia Łukašenka da ŭdzielnikaŭ narady.

Jon źviarnuŭ uvahu, što prajekt biudžetu na 2022 hod farmujecca deficytnym.

«Z adnaho boku, zrazumieła čamu. My niasiom niezapłanavanyja vydatki, jakija składana pradbačyć. Ale ź inšaha, pytańnie — ci ŭsie ekanomiać i napružvajucca pa skaračeńni nieabaviazkovych vydatkaŭ, jakich u nas mora».

«Tamu pytańnie ekanomii, bieražlivaści znoŭ vystupaje na pieršy płan. Ci jość krynicy na pakryćcio deficytu? Ci nie paciahnie heta napružanaści pry vykanańni sacyjalnych abaviazacielstvaŭ?»

«Urad miarkuje, što ŭ nastupnym hodzie ŭ pryjarytet treba ŭźvieści ekspart — adznačyŭ jon.

— Heta razumna. Bo pakul jość mahčymaść pradavać i zamacoŭvacca na suśvietnych rynkach (a heta nie budzie doŭha) — treba dziejničać. Upuskać momant, kab zajavić pra siabie, nielha. Budziem intensiŭna naroščvać valutnuju vyručku, atrymajem mocny biełaruski rubiel. Nasielnictva pierastanie aściarožničać i prapanuje hrošy ŭ depazity i ablihacyi».

Hałoŭnaj zadačaj jon ličyć nie dapuścić pieranosu sankcyj na nasielnictva. Biełarusy nie pavinny adčuć ich dziejańnie.

«Voś heta hałoŭnaja zadača. Jakija b ni byli sankcyi, jak by na nas ni cisnuli, što b z nami ni sprabavali zrabić, my pavinny rabić takija miery, kab ludzi hetych sankcyj nie adčuli. Prynamsi, kab hetyja sankcyi i miery zvonku nie vyznačali žyćcio ludziej. Zapomnicie: heta hałoŭnaje», — skazaŭ Łukašenka.

Taksama Łukašenka adznačyŭ, što ciapier samaja abmiarkoŭvajemaja tema— vysokaja inflacyja».

«My płanujem u budučym hodzie mieć adnaznačnuju ličbu inflacyi ŭ 6%», — skazaŭ jon.

Jon adznačyŭ, što inflacyja zbolšaha źjaŭlajecca impartavanaj, i nie varta prymać hety arhumient, jak adziny. Taksama jon zapatrabavaŭ dałažyć ab mierach pa strymlivańni inflacyi. Jon papiaredziŭ, što jany nie pavinny strymlivać i ekanamičny rost.

«I pamiatajcie: heta nie pavinna iści ŭ škodu ekanamičnamu raźvićciu krainy, za jakuju vy adkazvajecie ŭ źviazcy z premjer-ministram. Paznačcie, jakija miery padtrymki ekanamičnaha rostu praduhledžanyja hrašova-kredytnaj palitykaj na 2022 hod», — skazaŭ Łukašenka staršyni Nacbanka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić