Zdaroŭje

U stacyjanarach krainy ŭ 2020 hodzie pamierła na 40% bolš pacyjentaŭ, čym u 2019 hodzie

Takija danyja vynikajuć sa zbornika, što apublikavaŭ Respublikanski navukova-praktyčny centr miedycynskich technałohij.

Statystyka krainy pilna baronić danyja pa śmiarotnaści ŭ Biełarusi ŭ minułym hodzie. Ale niekatoryja adchileńni ad zvyčajnaha stanovišča źviartajuć na siabie ŭvahu.

Tak, u zborniku, apublikavanym na sajcie RNPC, pryviedzienyja źviestki ab śmiarotnaści ŭ stacyjanarach. Jany niečakana rezka ŭzraśli.

U minułyja hady, što zhadvajucca ŭ zborniku, śmiarotnaść u stacyjanarach nikoli nie pieravyšała 1,5%. U 2019 hodzie jana była 1,43 %. A voś u 2020 hodzie stała 2,51%.

Cikava, što kolkaść špitalizavanych u krainie źniziłasia ŭ 2020 hodzie. Tak, u 2019 hodzie było špitalizavana 2 856 326 čałaviek, a ŭ 2020 — 2 264 242.

Prostyja padliki pakazvajuć, što ŭ 2019 hodzie ŭ špitalach pamierli 40 845 čałaviek. U 2020 hodzie — 56 832.

Takim čynam, kolkaść pamierłych u špitalach u 2020 hodzie vyrasła na 39%.

Nie budziem zabyvać pra toje, što nie ŭsie patrapili ŭ špitali, što vynikaje i sa statystki, i z łohiki: płanavaja praca miedustanoŭ była ź pierabojami z-za kavidu. Niama nijakich padstaŭ dumać, što śmiarotnaść siarod tych, chto nie mieŭ jakasnaj płanavaj dapamohi, upała.

Ad čaho ž pamirali ŭ špitalach zhodna z aficyjnaj statystykaj? My bačym, što rezka i niečakana vyrasła śmiarotnaść u špitalach šmat ad jakich zachvorvańniaŭ. Chacia hałoŭnaje, što my viedajem pra 2020 hod, — heta karanavirus. Adnak pa statystycy rezka ŭzrasła śmiarotnaść ad zachvorvańniaŭ serca, atručvańniaŭ, chvaroby piačonki i šmat čaho jašče. A voś pa ličbach pa pnieŭmanijach možna i nie zrazumieć, što ŭ nas pandemija COVID: śmiarotnaść uzrasła z 0,82% da 1,53 % ad «vybyŭšych» (nie nadta zrazumieły termin).

U sacyjalnych sietkach vykazvajuć zdahadki, što śmiarotnaść ad kavidu razmazali pa ŭsich zachvorvańniach.

Raniej žurnalisty telekanała «Nastojaŝieje Vriemia» praanalizavali źviestki, jakija atrymali ad zakrytych krynicaŭ, pra zališniuju śmiarotnaść.

Aficyjna, pavodle źviestak Minzdaroŭja, u 2020 hodzie pamierli ad karonavirusa 1424 pacyjenty. Žurnalisty pryjšli da vysnovy, što ŭ 2020 hodzie zališniaja śmiarotnaść u Biełarusi skłała 25 tysiačaŭ. Heta ŭ 17 razoŭ bolš, čym pakazali biełaruskija ŭłady.

Čytajcie taksama: Zališniaja śmiarotnaść u Biełarusi mahła skłaści 32 tysiačy čałaviek — danyja ŭciečki

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Čamu biełarus nie vyvučyć biełaruskuju movu? Heta prosta lanota». Vydaviec Jarasłaŭ Ivaniuk — pra vyšuk, KDB i moŭnyja vojny

«Čamu biełarus nie vyvučyć biełaruskuju movu? Heta prosta lanota». Vydaviec Jarasłaŭ Ivaniuk — pra vyšuk, KDB i moŭnyja vojny

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus z prablemami ź psichikaj staŭ u Rasii naminalnym dyrektaram. A jak sprava nakryłasia, zabrali na front — u adzin kaniec4

«Ciapier my jamo ŭsiaho raz na dzień». Žyćcio ŭ paślavajennaj Siryi paśla padzieńnia režymu Asada ciažkaje34

«Dzima, moj mikraskop za paŭmiljona jeŭra staić u tvajoj klinicy. Abstalavańnie skraŭ ty». Zasnavalnik «Novaha zroku» raskazaŭ pra adnosiny ź siamjoj Abielskich20

«Kibierpartyzany» i hrupa Silent Crow zajavili pra ŭzłom Rasstata i atrymańnie danych pra vajennyja straty21

U Rasii haryć adzin z najbujniejšych NPZ12

U siamji Cieplakovych, dzie dačka-vunderkind u 9 hadoŭ pastupiła va ŭniviersitet, naradziłasia dziasiataje dzicia. Jamu dali niezvyčajnaje imia12

FBR abvinavaciła Paŭnočnuju Kareju ŭ kradziažy bolš jak 6 miljardaŭ dalaraŭ z Binance7

Piekła moža vyhladać zusim nie tak, jak my dumajem. Pra novy raman Juhasi Kalady4

Čamu našy adbitki palcaŭ unikalnyja? I što jašče moža nas identyfikavać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu biełarus nie vyvučyć biełaruskuju movu? Heta prosta lanota». Vydaviec Jarasłaŭ Ivaniuk — pra vyšuk, KDB i moŭnyja vojny

«Čamu biełarus nie vyvučyć biełaruskuju movu? Heta prosta lanota». Vydaviec Jarasłaŭ Ivaniuk — pra vyšuk, KDB i moŭnyja vojny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić