Zdaroŭje

U stacyjanarach krainy ŭ 2020 hodzie pamierła na 40% bolš pacyjentaŭ, čym u 2019 hodzie

Takija danyja vynikajuć sa zbornika, što apublikavaŭ Respublikanski navukova-praktyčny centr miedycynskich technałohij.

Statystyka krainy pilna baronić danyja pa śmiarotnaści ŭ Biełarusi ŭ minułym hodzie. Ale niekatoryja adchileńni ad zvyčajnaha stanovišča źviartajuć na siabie ŭvahu.

Tak, u zborniku, apublikavanym na sajcie RNPC, pryviedzienyja źviestki ab śmiarotnaści ŭ stacyjanarach. Jany niečakana rezka ŭzraśli.

U minułyja hady, što zhadvajucca ŭ zborniku, śmiarotnaść u stacyjanarach nikoli nie pieravyšała 1,5%. U 2019 hodzie jana była 1,43 %. A voś u 2020 hodzie stała 2,51%.

Cikava, što kolkaść špitalizavanych u krainie źniziłasia ŭ 2020 hodzie. Tak, u 2019 hodzie było špitalizavana 2 856 326 čałaviek, a ŭ 2020 — 2 264 242.

Prostyja padliki pakazvajuć, što ŭ 2019 hodzie ŭ špitalach pamierli 40 845 čałaviek. U 2020 hodzie — 56 832.

Takim čynam, kolkaść pamierłych u špitalach u 2020 hodzie vyrasła na 39%.

Nie budziem zabyvać pra toje, što nie ŭsie patrapili ŭ špitali, što vynikaje i sa statystki, i z łohiki: płanavaja praca miedustanoŭ była ź pierabojami z-za kavidu. Niama nijakich padstaŭ dumać, što śmiarotnaść siarod tych, chto nie mieŭ jakasnaj płanavaj dapamohi, upała.

Ad čaho ž pamirali ŭ špitalach zhodna z aficyjnaj statystykaj? My bačym, što rezka i niečakana vyrasła śmiarotnaść u špitalach šmat ad jakich zachvorvańniaŭ. Chacia hałoŭnaje, što my viedajem pra 2020 hod, — heta karanavirus. Adnak pa statystycy rezka ŭzrasła śmiarotnaść ad zachvorvańniaŭ serca, atručvańniaŭ, chvaroby piačonki i šmat čaho jašče. A voś pa ličbach pa pnieŭmanijach možna i nie zrazumieć, što ŭ nas pandemija COVID: śmiarotnaść uzrasła z 0,82% da 1,53 % ad «vybyŭšych» (nie nadta zrazumieły termin).

U sacyjalnych sietkach vykazvajuć zdahadki, što śmiarotnaść ad kavidu razmazali pa ŭsich zachvorvańniach.

Raniej žurnalisty telekanała «Nastojaŝieje Vriemia» praanalizavali źviestki, jakija atrymali ad zakrytych krynicaŭ, pra zališniuju śmiarotnaść.

Aficyjna, pavodle źviestak Minzdaroŭja, u 2020 hodzie pamierli ad karonavirusa 1424 pacyjenty. Žurnalisty pryjšli da vysnovy, što ŭ 2020 hodzie zališniaja śmiarotnaść u Biełarusi skłała 25 tysiačaŭ. Heta ŭ 17 razoŭ bolš, čym pakazali biełaruskija ŭłady.

Čytajcie taksama: Zališniaja śmiarotnaść u Biełarusi mahła skłaści 32 tysiačy čałaviek — danyja ŭciečki

Kamientary

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

Syrski: Praz pahrozu nastupu z boku Biełarusi Ukrainie daviadziecca stvaryć novyja bryhady8

Va Ufie čutnyja vybuchi. Imavierna, atakavany miascovy NPZ 

U Smalavičach apošnim časam daŭka śmiardzić hnojem. A čamu?5

37‑hadovaha budaŭnika z Bresta asudzili pa dvuch ciažkich palityčnych artykułach2

U navička NBA z top-30 drafta baćka — biełarus: vyras u halečy, dziela raźvićcia syna pradaŭ matacykł2

U mietro pabili lehiendu Minska — žančynu, jakaja šmat hadoŭ śpiavaje pra Isusa68

Biełarusam stanie składaniej uładkavacca kiroŭcam busa ŭ Jeŭrasajuzie, dyj samich prapanoŭ stanie mienš. Voś u čym prablema1

U dačynieńni da Ursuły fon der Lajen raspačata rasśledavańnie z-za sakretnaha čata ź Zialenskim i jeŭrapiejskimi lidarami4

U Homieli padčas bojki chłopcu mylicaj złamali nos. Šram na tvary budzie ŭsio žyćcio1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić