Starych šmat, ale naradžajecca ludziej bolš čym pamiraje
Gdf
05.09.2026
Dfg, dy kaniešnie. Niekaja dziŭnaja arifmetyka - paraŭnańnie kolkaści 65-hadovych z kolkaściu 5-hadovych.
Jak i kazaŭ
05.09.2026
Iłan Mask maje racyju
Analityk
05.09.2026
Jak i kazaŭ, Nia racyju, a Starlink
Niefanatka
05.09.2026
Pravilno, nado bolšie chiejtiť roditielej i dietiej! Čtob točno ni u koho žiełanija nie ostałoś stanoviťsia roditielami
Aha
05.09.2026
Niefanatka, i macieram piensiju abrazać i staž piensijny vykidać.
UFO
05.09.2026
Aha, Raniej nia było a ni stažu, a ni samich piensij i naradžali pa 5 i pa 10. Piernik nie pracuje. I puha taksama.
OFU
05.09.2026
UFO, tožie mnie našieł primier. Rańšie rožali po 10 štuk i v biednosti. Była nadiežda, čto paru štuk iz nich vyživiet. Siejčas tak nie połučitsia. Dietiej nado vyrastiť nie v biednosti, inačie eto priestuplenije. Nado dať im chorošieje obrazovanije, žiełatielno ostaviť v naśledstvo niedvižimosť. Na 10 štuk v sieḿje so sriednim dochodom eto nie połučajetsia, i potomu dvoje dietiej v sieḿje eto počti priedieł. Holtiepu płodiť nikto nie chočiet, i eto pravilno
Raniej
06.09.2026
UFO, raniej žonka doma siadzieła i 10 dziaciej hadavała. I nichto jaje na pracu ź milicyjaj nie hnaŭ i tuniejadkaj nie abzyvaŭ. A muž zarablaŭ stolki, što chapała karmić 12 čałaviek.
skidielskij diemohraf
05.09.2026
OFU, Možiet komu i chočietsia płodiť hołyťbu, kak vy vyraziliś, tolko vot vam rodnoje hosudarstvo nie pozvolit eto sdiełať. Jeli vaši piatiero dietiej budut chodiť v škołu v obnoskach, da jeŝio s portfielem, s kotorym jeŝio pradieduška chodił v polskuju škołu, to k vam srazu pribiehut socialnyje słužby. Načnut šmanať vsiu vašu kvartiru, zalezut v chołodilnik i v škaf s dietskim bieljom i v koncie otbierut dietiej, a na vas poviesiat alimienty na ich sodieržanije v dietdomie. I tak vo vsiech raźvitych stranach. Prosto standarty na sodieržanije dietiej takije vysokije, choť v Biełarusi, choť v Hiermanii, čto bolšinstvo nasielenija nie potianiet eti standarty. Da, mnohije nie chotiat soznatielno płodiť niŝietu i dať jedinstviennomu riebionku vsio samoje łučšieje. No mnoho i takich, kotoryje hotovy rožať pusť i v biednosti, no dvoich-troich. No im nie pozvolajut eto sdiełať hosudarstvo. Oni s ekrana TV kričat čtoby rožali, a hosudarstviennaja politika takaja, čto rožať mnoho dietiej nie imiejet smysła, potomu čto otbierut v dietdom, potomu čto ty niebłahopołučnaja sieḿja, raz u riebionka niet otdielnoj komnaty ili ličnoho noutbuka dla učioby. Vsio, finita la komiedija. Nie chotieli biednych dietiej, to nie budiet nikakich. Zato v Afrikie s etim problem niet, biednosť nie porok i eto oni diemontirujut na praktikie. Poetomu čieriez tysiaču let vsio nasielenije Ziemli staniet smuhłymi i kučieriavymi.
Hy-hy-hy
05.09.2026
Čamuści nikto nia bačyć vybuchovy rost nasielnictva Ziamli apošnija sto hadoŭ (i asabliva apaśla druhoj suśvietnaj) jak anamaliju, ale toje što jon budzie skaračacca, razhladajuć jak anamaliju.
Pieršaja źjava była antyhistaryčnaju i antyevalucyjnaju - dziakujučy tamu što technałahičnyja i navukovyja dasiahnieńni cyvilizacyja byli raspaŭsiudžanny amal na ŭvieś śviet i stali normaju žyćcia. Pa sutnaści, tolki palityčnaje i trajbalisckaje dzikunstva dazvalaje zaraz isnavać absalutnaj biednaści i vysokaj rańniaj śmiartonaści (dziaciej asabliva).
Absalutnaja bolšaść nasielnictva płaniety žyvie pa-za pahrozami bijałahičnym patrebam, i heta, zrazumieła, źmianiaje absalutna ŭsio! Evalucyjny miechanizm, adtočany dziasiatki tysiač hadoŭ, ad kataklizma da kataklizma, raptam apynuŭsia kudy mieńš varty za sacyjalny miechanizm, jak adaptavacca i "pryjści da pośpiechu".
Łahična dla luboj sistemy, što anamalny rost budzie potym mieć spad, ale tolki nie dla mianie! Ja chaču być bieśśmiarotnym! Na žal, panovie, adzinaja forma bieśśmierotnaści - heta dzieci-unuki. Treba było bolš tra...cca ŭ maładości.
zwyródnienie stawów
05.09.2026
bieda, tolko priedstavitieli Azii, Afriki i Kavkaza budut massovo razmnožaťsia i .... prodvihať svoi intieriesy.
Cytata Z.P.
05.09.2026
Eŭropa, pa ŭmoŭnaj terminałohii, – heta Eŭraźviaz. Ale realna pad Eŭropaj śviet razumieje Zachodniuju Eŭropu, heta značyć najpierš tyja krainy, jakija daminujuć u Eŭraźviazie i nie ŭvachodzili ŭ zonu Varšaŭskaha dahavoru. Paŭraspad SSSR paspryjaŭ uzmacnieńniu levych u zachodnie-eŭrapiejskaj palitycy, pašyryŭ antychryścijanskija pazycyi . Heta paspryjała amal bieśpieraškodnaj ekspansii isłamskaha śvietu na stary kantynient, jakaja razhladajecca lidyrujučymi hrupami hetaj ekspansii jak zavajavańnie Eŭropy,iakoje, adznačym, paśpiachova raźvivajecca pa ŭsich nakirunkach. Emihracyja ludziej Afryki i Ŭschodu aceńvajecca imi jak armija ŭvarvańnia. Akupacyja adbyvajecca biaz zbroi, krok za krokam zajmajecca terytoryja, naładžvajecca vybaračny teror miascovaha nasielnictva. Kancovy vynik vyrašyć arabskaja i afrykanskaja žančyna, płodnaść jakoj u vosiem-dziesiać razoŭ pieravyšaje naradžalnaść žančyn u liberalnaj Eŭropie. Pryšelcy nie intehrujucca ŭ novaje hramadztva, bo ŭsprymajuć jaho rassadnikam maralnaj dehradacyi čałavieka.Heta značyć, u maralnym sensie staviać siabie vyšej (choć u sapraŭdnaści tak nia jość). Naiŭnaje žadańnie zachodnieeŭrapiejcaŭ uładkavać u siabie doma «chatni kałanijalizm» (absłuhu tannaj i čornaj pracy za košt emihrantaŭ z svaich byłych kałonij) całkam pravaliłasia. Nie dapamahła i demahohija multykulturalizma. U płanie histaryčnaha sacyjalna-kulturnaha pracesu spracavaŭ bumieranh spraviadlivaści.(Adznaču, što ŭ duchoŭnym płanie spraviadlivaść jość najvyšejšaj kaštoŭnaściu ŭ śviecie. Boh jość spraviadlivy.) Bahaćcie zachodnie-eŭrapiejskich krainaŭ u značnaj stupieni farmavałasia za košt šalonaha i skvapnaha abrabavańnia kałonij, ludziej, što byli na nižejšym uzroŭni raźvićcia. Naprykład, takaja štučnaja maleńkaja krainka, jak Belhija (i nacyi takoj «belhijskaj» nie isnuje) trymała vielizarniejšyja kałonii ŭ Afrycy i niaščadna ich ekspłuatavała, viała tam kryvavyja vojny.Ciapier naščadki z hetych kałonij iduć emihracyjnym šlacham zavajoŭvać Belhiju i žyć za belhijski košt. Bumieranh viartajecca. Sytuacyja ŭskładniajecca tym, što liberalnaja dresiroŭka hramadztva na antychryścijanskich pseŭdakaštoŭnaściach i nazbočanaj marali ŭžo pryviała da źnižeńnia čałaviečaha čyńnikui voli ludziej. Zachodnie-eŭrapiejskaje hramadztva straciłainicyjatyvu salidarnaści i rachunak voli. Jano jak supolnaśćužo nia ŭ stanie akazać surjoznaje supraciŭleńnie teroru idyktatu pryšelcaŭ, choć «intrusy» (emihranty) składajuć jašče niaznačnuju častku hramadztva.Parušanymi akazalisia istotnyja suviazi miž žančynaj imužčynam u hramadztvie. Kali koratka (pa schiemie), to vyhladajetak: mužčyna tam užo nia zdolny abaraniać žančynu i zmahaccaza jaje, a žančyna nia zdolnaja achviaravacca dziela mužčyny.Takoje hramadztva – słaboje. Nie kažu ŭžo tut pra ŭpadaksiamiejnych kaštoŭnaściaŭ. My bačym jašče tolki pačatak upadku.Mušu jašče raz paŭtaryć toje, pra što kazaŭ nia raz.Levaliberalizm jak forma lavactva ŭ asnovie svajoj bolš niebiaśpiečny dla kultury i cyvilizacyi, čym kamunizm,choć i nie supravadžajecca hienacydam i ludzkimi achviarami.Levaliberalizm pryvodzić da taho, što hramadztva i asobnyčałaviek mentalna i maralna zhnivajuć znutry. U vyniku źnikaje samaje hałoŭnaje ŭ kultury – nadziejnaja asoba, dehraduje charaktar i maralnaja indyvidualnaść čałavieka, začyniajecca duchoŭnaść i cyvilizacyjnaja perspektyva.
Zianon Paźniak. Niezaležnaść.
UFO
05.09.2026
Cytata Z.P., pryplatańnie ŭ hetuju dumku boha, tolki zamylvaje sutnaść. Vuń, ŭ Polščy viernikaŭ choć ##paj ješ, a naradžalnaść abvaliłasia da Biełaruskaha ŭzroŭniu. Heta nie fiertylnaść fihovaja, heta pravavyja varunki takija, što adnyja dziaciej ŭžo nia chočuć, a druhija mohuć sabie dazvolić biaździetnaść. Prykład z Polščy, bo jany da nas mientalna blizkija i možna pahladzieć, jak moža być, kali zrabić takija samyja varunki.
umka šosnaccać-vasiamnaccataja
05.09.2026
tak a začem mnie takija tak skazać ludzi, katoryja hałasavali za jaho i za jaje
Serge
06.09.2026
Varta na hetu temu pračytać knihu "the Limits to Growth", jość pierakład na rasiejskuju.
Histaryčny pierałom: kolkaść pažyłych ludziej u śviecie ŭpieršyniu pieravysiła kolkaść maleńkich dziaciej
Nia racyju, a Starlink
Piernik nie pracuje. I puha taksama.
A muž zarablaŭ stolki, što chapała karmić 12 čałaviek.
Pieršaja źjava była antyhistaryčnaju i antyevalucyjnaju - dziakujučy tamu što technałahičnyja i navukovyja dasiahnieńni cyvilizacyja byli raspaŭsiudžanny amal na ŭvieś śviet i stali normaju žyćcia. Pa sutnaści, tolki palityčnaje i trajbalisckaje dzikunstva dazvalaje zaraz isnavać absalutnaj biednaści i vysokaj rańniaj śmiartonaści (dziaciej asabliva).
Absalutnaja bolšaść nasielnictva płaniety žyvie pa-za pahrozami bijałahičnym patrebam, i heta, zrazumieła, źmianiaje absalutna ŭsio! Evalucyjny miechanizm, adtočany dziasiatki tysiač hadoŭ, ad kataklizma da kataklizma, raptam apynuŭsia kudy mieńš varty za sacyjalny miechanizm, jak adaptavacca i "pryjści da pośpiechu".
Łahična dla luboj sistemy, što anamalny rost budzie potym mieć spad, ale tolki nie dla mianie! Ja chaču być bieśśmiarotnym! Na žal, panovie, adzinaja forma bieśśmierotnaści - heta dzieci-unuki. Treba było bolš tra...cca ŭ maładości.
Zianon Paźniak. Niezaležnaść.