Hramadstva1010

«Bastovať — chłopotnoje dielcie». Što viadoma pra chłopca, jaki zatroliŭ milicyju ŭ kultavym videa i atrymaŭ 15 sutak

Biełaruskija sacsietki razarvaŭ videarolik z «raskajańniem» čarhovaha zatrymanaha.

Minskaja milicyja ŭziała za praviła vykładać videazapis, na jakim zatrymanyja za palityku «pryznajucca» ŭ pravaparušeńniach. Adzin ź ich, junak u kiepcy, raskazaŭ, što bastavaŭ by z radaściu, ale «Intehrał», dzie jon pracuje, na zabastoŭki pakul nie vychodzić.

«Bastovať — chłopotnoje dielcie», — kaža chłopiec. A paśla zajaŭlaje, što raić kinuć kuryć, čym jon sam i budzie zajmacca ŭ najbližejšyja 15 sutak, a taksama raić biehać ranicami, «nie truškom, a surjozna haniać, va ŭsiu siłu».

Karaciej, kali vy jašče nie bačyli, to pahladzicie:

«Naša Niva» vyśvietliła asobu chłopca. Jaho zavuć Siarhiej Mironaŭ, jamu 23 hady. Žyvie ŭ Malinaŭcy.

«Jon zaŭsiody byŭ takim prykolnym čuvakom, — zhadvaje byłaja adnakłaśnica chłopca. — Vučyŭsia narmalna, nie vydatnik, ale staraŭsia. Što tyčycca jaho manałohu — u Siarhieja prosta takaja maniera vykazvacca zaŭsiody była. Navat taki ład myśleńnia, ja b skazała. Jon, moža, i nie dumaŭ kahości admysłova trolić, prosta ščyra vykazaŭsia ŭ svaim styli».

Zhadvaje Siarhieja i ŭdzielnik dvarovych sustreč z Malinaŭki:

«Jon zachaplajecca kanśpirałohijaj. Chłopiec dziŭny, ale ŭ dobrym sensie hetaha słova. Jon nikomu z nas nie raspaviadaŭ, čym zajmajecca i dzie pracuje, maksimalna cicharyŭsia i prydumlaŭ sabie imiony roznyja, — kaža surazmoŭca. — Ciapier my chočam usim dvarom skinucca jamu na novyja krasoŭki: kab biehaŭ ranicaj pa paŭhadziny, ale nie truškom, a va ŭsiu siłu».

Znajšoŭsia i mužčyna, jaki sustreŭ Siarhieja ŭ Centralnym RUUSie.

«Jaho zatrymali ŭviečary 26 kastryčnika niedzie ŭ rajonie cyrka. Pryviali ŭ pastarunak kala 22-j hadziny, — raskazvaje mužčyna.

— Tam sistema takaja: spačatku piśmovy dopyt, paśla pa adnym vodziać źniać videa. Štości kazać nie prymušajuć, chočaš pryznavajsia, chočaš kažy, što išoŭ mima.

Siarhiej byŭ na pazityvie, nie skis, jak niekatoryja. Pryjemny chłopiec. Kamienty, što jon narkaman, — 100 pracentaŭ mima. Prosta ŭ jaho takaja mimika.

Paśla nas advieźli na Akreścina. Mianie viarnuli ŭ RUUS, bo ja paskardziŭsia, što mahu mieć karonu, a Siarhieja pakinuli».

Siońnia Mironava sudzili. U sudzie Centralnaha rajona Alaksandr Pietraš pakaraŭ chłopca 15 sutkami aryštu.

24-hodździe daścipny chłopiec sustrenie za kratami.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

U Niaśvižy vystaŭlajucca tvory biełaruskich majstroŭ, vyviezienych u Maskvu. Toje, što jany ŭmieli, ruskim majstram tady i nie śniłasia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić