Hramadstva1010

«Bastovať — chłopotnoje dielcie». Što viadoma pra chłopca, jaki zatroliŭ milicyju ŭ kultavym videa i atrymaŭ 15 sutak

Biełaruskija sacsietki razarvaŭ videarolik z «raskajańniem» čarhovaha zatrymanaha.

Minskaja milicyja ŭziała za praviła vykładać videazapis, na jakim zatrymanyja za palityku «pryznajucca» ŭ pravaparušeńniach. Adzin ź ich, junak u kiepcy, raskazaŭ, što bastavaŭ by z radaściu, ale «Intehrał», dzie jon pracuje, na zabastoŭki pakul nie vychodzić.

«Bastovať — chłopotnoje dielcie», — kaža chłopiec. A paśla zajaŭlaje, što raić kinuć kuryć, čym jon sam i budzie zajmacca ŭ najbližejšyja 15 sutak, a taksama raić biehać ranicami, «nie truškom, a surjozna haniać, va ŭsiu siłu».

Karaciej, kali vy jašče nie bačyli, to pahladzicie:

«Naša Niva» vyśvietliła asobu chłopca. Jaho zavuć Siarhiej Mironaŭ, jamu 23 hady. Žyvie ŭ Malinaŭcy.

«Jon zaŭsiody byŭ takim prykolnym čuvakom, — zhadvaje byłaja adnakłaśnica chłopca. — Vučyŭsia narmalna, nie vydatnik, ale staraŭsia. Što tyčycca jaho manałohu — u Siarhieja prosta takaja maniera vykazvacca zaŭsiody była. Navat taki ład myśleńnia, ja b skazała. Jon, moža, i nie dumaŭ kahości admysłova trolić, prosta ščyra vykazaŭsia ŭ svaim styli».

Zhadvaje Siarhieja i ŭdzielnik dvarovych sustreč z Malinaŭki:

«Jon zachaplajecca kanśpirałohijaj. Chłopiec dziŭny, ale ŭ dobrym sensie hetaha słova. Jon nikomu z nas nie raspaviadaŭ, čym zajmajecca i dzie pracuje, maksimalna cicharyŭsia i prydumlaŭ sabie imiony roznyja, — kaža surazmoŭca. — Ciapier my chočam usim dvarom skinucca jamu na novyja krasoŭki: kab biehaŭ ranicaj pa paŭhadziny, ale nie truškom, a va ŭsiu siłu».

Znajšoŭsia i mužčyna, jaki sustreŭ Siarhieja ŭ Centralnym RUUSie.

«Jaho zatrymali ŭviečary 26 kastryčnika niedzie ŭ rajonie cyrka. Pryviali ŭ pastarunak kala 22-j hadziny, — raskazvaje mužčyna.

— Tam sistema takaja: spačatku piśmovy dopyt, paśla pa adnym vodziać źniać videa. Štości kazać nie prymušajuć, chočaš pryznavajsia, chočaš kažy, što išoŭ mima.

Siarhiej byŭ na pazityvie, nie skis, jak niekatoryja. Pryjemny chłopiec. Kamienty, što jon narkaman, — 100 pracentaŭ mima. Prosta ŭ jaho takaja mimika.

Paśla nas advieźli na Akreścina. Mianie viarnuli ŭ RUUS, bo ja paskardziŭsia, što mahu mieć karonu, a Siarhieja pakinuli».

Siońnia Mironava sudzili. U sudzie Centralnaha rajona Alaksandr Pietraš pakaraŭ chłopca 15 sutkami aryštu.

24-hodździe daścipny chłopiec sustrenie za kratami.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Kolki kaštuje pajeści ŭ elitnym francuzskim restaranie Viktara Łukašenki?25

Kolki kaštuje pajeści ŭ elitnym francuzskim restaranie Viktara Łukašenki?

Usie naviny →
Usie naviny

Azaronak: Treba admianiać da jadreni fieni ŭsialakija vybary52

Biełaruski dyzajnier pradaje zvyčajny kamień z Naračy za $20001

Biełaruskija dalnabojščyki ŭsio čaściej vybirajuć dla pracy Hiermaniju zamiest Polščy i Litvy. Raskazvajuć pra zarobki9

Kolki siabroŭ moža być u čałavieka ŭ epochu sacsietak? Navukoviec padličyŭ4

«Raniej Marzaluk vystupaŭ u kałonii, što ekstremisty — vorahi narodu. A apošni raz — što treba ŭmieć daravać»10

11‑hadovuju školnicu z Bresta źbili za parušeńnie praviłaŭ hulni2

Izrail i CHAMAS padpisali damoŭlenaści ŭ miežach pieršaha etapu mirnaha płana

Vieraščaka — polskaja strava i polskaje słova. Bondaraŭcy ŭ zachapleńni ad čarhovaha «dokazu» nieisnavańnia biełaruskaj kultury21

Były palitviazień Šafarenka: Nie čapać našych rodnych — adna z umoŭ uhody z amierykancami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kolki kaštuje pajeści ŭ elitnym francuzskim restaranie Viktara Łukašenki?25

Kolki kaštuje pajeści ŭ elitnym francuzskim restaranie Viktara Łukašenki?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić