Hramadstva1010

«Bastovať — chłopotnoje dielcie». Što viadoma pra chłopca, jaki zatroliŭ milicyju ŭ kultavym videa i atrymaŭ 15 sutak

Biełaruskija sacsietki razarvaŭ videarolik z «raskajańniem» čarhovaha zatrymanaha.

Minskaja milicyja ŭziała za praviła vykładać videazapis, na jakim zatrymanyja za palityku «pryznajucca» ŭ pravaparušeńniach. Adzin ź ich, junak u kiepcy, raskazaŭ, što bastavaŭ by z radaściu, ale «Intehrał», dzie jon pracuje, na zabastoŭki pakul nie vychodzić.

«Bastovať — chłopotnoje dielcie», — kaža chłopiec. A paśla zajaŭlaje, što raić kinuć kuryć, čym jon sam i budzie zajmacca ŭ najbližejšyja 15 sutak, a taksama raić biehać ranicami, «nie truškom, a surjozna haniać, va ŭsiu siłu».

Karaciej, kali vy jašče nie bačyli, to pahladzicie:

«Naša Niva» vyśvietliła asobu chłopca. Jaho zavuć Siarhiej Mironaŭ, jamu 23 hady. Žyvie ŭ Malinaŭcy.

«Jon zaŭsiody byŭ takim prykolnym čuvakom, — zhadvaje byłaja adnakłaśnica chłopca. — Vučyŭsia narmalna, nie vydatnik, ale staraŭsia. Što tyčycca jaho manałohu — u Siarhieja prosta takaja maniera vykazvacca zaŭsiody była. Navat taki ład myśleńnia, ja b skazała. Jon, moža, i nie dumaŭ kahości admysłova trolić, prosta ščyra vykazaŭsia ŭ svaim styli».

Zhadvaje Siarhieja i ŭdzielnik dvarovych sustreč z Malinaŭki:

«Jon zachaplajecca kanśpirałohijaj. Chłopiec dziŭny, ale ŭ dobrym sensie hetaha słova. Jon nikomu z nas nie raspaviadaŭ, čym zajmajecca i dzie pracuje, maksimalna cicharyŭsia i prydumlaŭ sabie imiony roznyja, — kaža surazmoŭca. — Ciapier my chočam usim dvarom skinucca jamu na novyja krasoŭki: kab biehaŭ ranicaj pa paŭhadziny, ale nie truškom, a va ŭsiu siłu».

Znajšoŭsia i mužčyna, jaki sustreŭ Siarhieja ŭ Centralnym RUUSie.

«Jaho zatrymali ŭviečary 26 kastryčnika niedzie ŭ rajonie cyrka. Pryviali ŭ pastarunak kala 22-j hadziny, — raskazvaje mužčyna.

— Tam sistema takaja: spačatku piśmovy dopyt, paśla pa adnym vodziać źniać videa. Štości kazać nie prymušajuć, chočaš pryznavajsia, chočaš kažy, što išoŭ mima.

Siarhiej byŭ na pazityvie, nie skis, jak niekatoryja. Pryjemny chłopiec. Kamienty, što jon narkaman, — 100 pracentaŭ mima. Prosta ŭ jaho takaja mimika.

Paśla nas advieźli na Akreścina. Mianie viarnuli ŭ RUUS, bo ja paskardziŭsia, što mahu mieć karonu, a Siarhieja pakinuli».

Siońnia Mironava sudzili. U sudzie Centralnaha rajona Alaksandr Pietraš pakaraŭ chłopca 15 sutkami aryštu.

24-hodździe daścipny chłopiec sustrenie za kratami.

Kamientary10

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

Ankołah Karanik vystupiŭ z dakładam ab zachavańni bujnoj rahataj žyvioły14

Maładuju minskuju jurystku, jakaja ciapier zajmajecca dyzajnam interjeraŭ, asudzili za ŭdzieł u pratestach7

Taŭro «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha. Chto i navošta moh heta zrabić i ci možna jaho vyvieści?2

Učora viečaram i siońnia ranicaj u Biełarusi naziralisia sierabrystyja abłoki1

Na zarobki ŭ Polšču ciapier tolki z DNŽ? Razabralisia, chto moža pracaŭładkavacca tam pa novych praviłach14

Z-pad zavałaŭ šmatpaviarchovika ŭ Kijevie nočču dastali jašče piać ciełaŭ, kolkaść zahinułych dasiahnuła 21

U Biełarusi pačynajuć pradavać elektrakary za 20 900 rubloŭ. Ale vyhladajuć jany vielmi niezvyčajna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić