Mody

Znajomimsia ź biełaruskaj modaj: ZIBRA

Małady biełaruski brend «Zibra», jakomu nieŭzabavie cpoŭnicca hod, stvarajuć dyzajnierki Alaksandra Žuk i Daryna Vadapjanava. Jany sioleta zakančvajuć Instytut sučasnych viedaŭ. Siarod dasiahnieńniaŭ u modnaj śfiery Alaksandry — pryzavyja miescy na fiestyvali-konkursie «Młyn mody» 2013, 2014. Razam maładyja prajektantki vyrašyli spałučyć siabroŭstva i prafiesijnuju dziejnaść va ŭłasnym brendzie.

Vieta Bierman: Raspaviadzicie pra vaš brend, jak jon paŭstaŭ?

Daryna Vadapjanava: Nazva paŭstała samaadvolna, ale jana nie maje ničoha ahulnaha ź ziebraj. Chutčej z kantrastam pamiž čornym i biełym: my vielmi roznyja, u nas roznyja charaktary i my vyrašyli spałučyć našuju roźnicu ŭ adnym słovie.

Alaksandra Žuk: Kancepcyja našaha brendu ŭ tym, što my robim prostyja rečy, padajecca, što kłasiku, ale taksama spałučajem jaje sa spartyŭnym stylem. My sprabujem roznyja styli miksavać.

Čamu vy vyrašyli stvaryć svoj brend, a nie ŭlicca ŭ niejki vialiki prajekt?

AŽ: Moža dzieści i jość vialikija tvorčyja prajekty, ale biełaruski rynak nie taki bahaty na vakansii dyzajnieraŭ… Firmy našyja aryjentavanyja na stałaje pakaleńnie i naša tvorčaść nikomu asabliva nie treba. My ž pajšli vučycca na dyzajnieraŭ nie prosta tak, nam chaciełasia samarealizoŭvacca.

DV: Stvaryć svoj ułasny brend nam padałosia najlepšym rašeńniem.

Vopratka brenda»Zibra»

VB: Chto nabyvaje ŭ vas rečy?

AŽ: Heta moładź — ad 16 da 30.

DV: Niedzie 20—25 hadovyja ludzi.

AŽ: Ale maja maci, naprykład, nosić našaje palito. Choča sukienku abaviazkova. Z kožnaj kalekcyi jana znachodzić niejkuju reč dla siabie. My nasamreč nie stavim kankretnych ramak.

A jak vas znachodziać?

DV: My pakul redka vystaŭlajemsia, tamu pieradusim praź internet.

AŽ: Ale taksama ŭžo źjaŭlajemsia na fešn-markietach, ale i internet my sprabujem vielmi aktyŭna vykarystoŭvać, bo źjaŭleńnie na fešn-markiecie vymahaje vielmi vialikaha vysiłku.

Jakaja kancepcyja ŭ «Zibra» — apranuć modnych minčukoŭ ci ŭvohule biełarusaŭ, a moža zamiežnikaŭ?

DV: My apranajem usich, chto ŭ nas choča apranacca.

AŽ: Da nas pryjazdžali z Polščy, z Maskvy. Navat u Stakholm našaja žyletka źjechała. My sprabujem jaje raspaŭsiudžvać i ŭ inšyja krainy, kab ludzi viedali, što ŭ Biełarusi taksama jość cikavyja dyzajniery.

Što takoje styl u vašym razumieńni (maju na ŭvazie kancepcyja stylu «Zibra»)?

DV: Nam padabajecca minimalizm.

AŽ: My aryjentujemsia pakul bolš na paŭsiadzionnuju vopratku. Tamu heta niešta prostaje i nieavanhardnaje. 

My i tradycyi sprabujem pakidać u svaich kalekcyjach. Kłasika taksama jość. My na pačatku prafiesijnaha šlachu. A moža i zaŭždy budziem siabie šukać (śmiajucca)

Davajcie pahavorym pra «kuchniu» mody. Što vas natchniaje na stvareńnie kalekcyi?

AŽ: My natchniajemsia śvietam, padarožžami, ludźmi.

DV: Nas natchniajuć ludzi, styli.

AŽ: U zimovaj kalekcyi byli, naprykład, vycinanki, niepasredna na rečach źjaviŭsia taksama koźlik — heta była asnoŭnaja tema zimy. Našaja pieršaja kalekcyja była pryśviečanaja spartyŭnamu stylu i fotasiesija taksama padtrymała hetuju kancepcyju (fotasiesija prachodziła na tenisnym korcie). Vosień u nas była prostaja, niejkaj kankretnaj kancepcyi i nie było, ale nam chaciełasia pabavicca kolerami.

DV: My pakul šmat ekśpierymientujem i spałučajem.

Dzie i ŭvohule ci vy robicie pakazy svaich kalekcyjaŭ?

DV: My b chacieli pakazvać svajej kalekcyi na niejkaj biełaruskaj płatformie…

AŽ: Ja raniej vystaŭlałasia na «Młyn mody». Ale kankretna «Zibra» my pakul nie vystaŭlali.

My płanavali pakaz u hetym siezonie. Było vielmi šmat idejaŭ, ale my šmat pracujem nad kalekcyjaj, vučymsia, klijenty taksama źjaŭlajucca - usio vielmi chutka. My prydumlajem kalekcyju, šyjem – i jana, faktyčna, adrazu i pradajecca. Ale ŭ nas jość płany rabić u budučym pakazy.

A ŭvohule, dzie biełaruskija maładyja dyzajniery pierasiakajucca?

DV: Zvyčajna na mierapryjemstvach, pra jakija viedajuć usie modnyja ludzi.

AŽ: Kali kazać pra vialikija padziei, to heta Tydni mody.

DV: Abo fešn-markiety.

AŽ: Kali kazać pra budnija dni, to ŭ Minsku jość šmat kaviarniaŭ i baraŭ, jakija nakiravanyja na takich ludziej.

DV: Ale akramia stalicy, takich miescaŭ u Biełarusi niedastatkova.

Ci vy zaŭvažyli niešta hustoŭnaje ad biełaruskich prajektantaŭ, što mahło b być kultavym siarod moładzi?

AŽ: Kultavyja rečy robiać našyja znajomyja dyzajniery: «Važny Huś», «Ruslo», «Kut» - jany stvarajuć vielmi papułyrnyja bajki i kašulki ź biełaruskimi matyvami.

DV: Heta kažučy pra stryt-vopratku. A kali kazać pra dyzajnieraŭ, jakija robiać rečy dla starejšaha pakaleńnia, to možna kazać pra sumki Maksa Mironava.

Tkaniny. Ci ŭ Biełarusi chapaje jakasnych tkaninaŭ?

DV: (śmiajeca) i tak i nie.

AŽ: Nam jak dyzajnieram chočacca i pabolej. 50 minimum pracentaŭ pośpiechu kalekcyi – heta tkaniny. My aktyŭna nabyvajem biełaruskija takaniny. Našyja kalekcyi zroblenyja ź biełaruskich tkaninaŭ, jakija nabyli ŭ RB.

Pierśpiektyvy, ci jany jość u Biełarusi? Ci lohka ŭ Minsku raźvivać svoj brend?

AŽ: U nas vialikija idei-mary, kab raźvivać naš brend i dalej i bolš hłabalna. My chacieli b bolš prafiesijna hetym zajmacca. Moda — heta vialiki miechanizm, u jakoha jość svaje praviły. U luboha doma mody jość svaja struktura, my b chacieli pradavacca nie tolki ŭ Biełarusi - my b chacieli pašyracca.

My b taksama chacieli pačać stvarać mužčynski dyzajn. Mody mužčynskaj nie chapaje. Ja, peŭna, viedaju dvuch-troch dyzajnieraŭ, jakija zajmajucca mužčynskaj modaj. I my b chacieli hetym taksama zajmacca. Idejaŭ chapaje. Vialikaja prablema – heta biudžet. 

Što takoje moda ŭ sučasnym śviecie?

AŽ: Raniej ja była schilnaja dumać pra modu jak pra tendencyi, ale zaraz, jak šmatlikija dyzajniery, schilajusia da taho, što kožny čałaviek indyvidualny. My pa takim pryncypie pracujem z našymi klijentami – my šyjem pad paramietry klijenta vielmi časta.

Tendencyi ŭ modzie, mnie padajecca, u siońniašnim śviecie ŭžo mienš aktualnyja, bo treba sprabavać apranacca ŭ toje, što pasuje. Kamuści pasuje kankretny koler. Mnie padabajucca ludzi, jakija lubiać niejkija kankretnyja marki.

DV: Łakalny dyzajn bolš zrazumieły dla ludziej, čym tendencyi. Treba sačyć za modnym śvietam, ale pamiatać dla kaho ty šyješ vopratku.

Kamientary

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskaja turystka stała pavodzić siabie jak trochhadovaje dzicia: jana kuryć rasčosku i pje łaśjon4

Ała Puhačova vysoka adazvałasia pra Džachara Dudajeva. Kadyraŭ bušuje18

Dastaŭka ježy Rebox.by časova spyniła dziejnaść

Topavuju jurystku ź Minska asudzili pa «narodnym» 342-m artykule6

DTZ na Minščynie: vosiem čałaviek špitalizavanyja

Hienkonsulstva Ispanii ŭ Maskvie adnaviła pryjom zajaŭ na vizy

Archieołahi znajšli ŭ Smalensku kniažacki choram XII stahodździa. Takija ž znachodzili ŭ Połacku i Hrodnie1

Adna ź lidarak apazicyi Hruzii zatrymanaja za nadpis «Rasijskaja mara» na pieradvybarčym baniery kiroŭnaj partyi1

Izrail pačaŭ nastup na horad Haza

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić