Novaje vydańnie ŭ seryi «Kniharnia «Naša Niva».
Novaje vydańnie ŭ seryi «Kniharnia «Naša Niva».
Jeva Viežnaviec — adzin z samych niepaŭtornych prazaičnych hałasoŭ siońniašniaj Biełarusi. Jana piša pa-žanočamu. Jana piša pa-čaradziejsku. Jaje piarom pramaŭlajuć tyja, chto sami nia ŭmiejuć abo nia chočuć trymać piaro. Ad času, kali ŭ pieršym numary časopisu «ARCHE», u 1998 hodzie vyjšaŭ jaje apovied «My dva chochliki», jana maje viernych čytačoŭ.
«Šlach drobnaj svołačy» — heta pieršaja kniha piśmieńnicy, što ŭzrasła na Lubanščynie, a tvorča sfarmavałasia ŭ bulonie mienskaj i varšaŭskaj bahiemy 90-ch. Ciapier jana pracuje ŭ Varšavie, a žyvie ŭ biełaruskaj kulturnaj prastory.
U pradmovie da knihi Maryja Martysievič ŭvodzić čytača ŭ śviet tvorčaści Viežnaviec z dapamohaj voś takoha metafaryčnaha dyjalohu:
«Potym da Jevy Viežnaviec prychodziła Jaŭhienija Janiščyc. Zalacieła na jejny balkon, jak taja ptušačka ŭ sad biełaruskaj paezii, skłała rukavy i skazała:
— Jeva.
— Ženia?
— Ty małajcom, Jeva. Ty vielmi mocna pišaš pra sučasnuju biełaruskuju žančynu. Pra jaje adčaj, biesprytulnaść, samotu, adrynutaść...
— Ja pišu nie pra žančynu. Ja pišu pra čałavieka.
— Chaj tak. Jašče mnie padabajecca, što ty nie zabyvaješ pra svaje karani, svojeasablivym, mocnym hołasam kryčyš pra zaniapad biełaruskaj pravincyi... Ale navošta ty nazyvaješ svoj narod «bydłam»? Radzimu — «bałotam», «durdomam», «svajoj traŭmaj»?
— Da ciabie tut była prychodziła Paškievičaŭna-Ciotka. Joj dyk usio narmalna. Ale, kali razabracca, vy ŭvohule nia majecie prava da mianie prychodzić. Ja sama pa sabie.
My — nie paradyhma.
— Chaj tak. Ale ja kazała i budu kazać, što ŭsio pačynajecca ź lubovi.
— A žyvicca nianaviściu.
...
Potym da Jevy Viežnaviec prychodzili mužčyny. Jeva prymała ich ździekliva — na kuchni.
— U čym naša prablema? — spytalisia mužčyny.
Jeva ničoha nie adkazała. Jana častavała mužčynaŭ harełkaj i cyharetami i hutaryła ź imi pra aktualnuju palityčnuju sytuacyju ŭ Polščy.
Potym da Jevy Viežnaviec prychodzili feministki. Jany nazvali Jevu ikonaj biełaruskaha litaraturnaha feminizmu i zaprašali zładzić viečarynu ŭ ich dyskusijnym klubie pry hiendernym centry. Jeva Viežnaviec feministak vyhnała.
Potym da Jevy Viežnaviec prychodzili emansypavanyja studentki fiłfaku.
— My zachaplajemsia Vami, Vašym biezdakornym pačućciom stylu, naviznoj moŭnaj płyni, trapnaściu metafaraŭ, dbajnaściu psychalahičnych partretaŭ, eliptyčnaściu i afarystyčnaściu naratyvu, ujaŭnaj antynarodnaściu patasu... Vaša proza — čytelnaja. Vy — žyvaja! — skazali studentki.
Studentak Jeva vyrašyła nie vyhaniać i navat pahadziłasia pakinuć im aŭtohrafy na kanspektach pa histaryčnaj hramatycy.
Potym da Jevy Viežnaviec prychodziŭ masavy čytač.
— Čamu ty takaja złaja? — zapytaŭsia masavy čytač.
— Zatoje talenavitaja, — azvalisia emansypavanyja studentki fiłfaku, jakija vyjšli papalić na hanak».

Pytajciesia knihi «Kniharni «Naša Niva» ŭ kniharniach i ŭ raspaŭsiudnikaŭ. U seryi vyjšli:
Andrej Chadanovič. Sto li100ŭ na tut.by. Vieršy
Vital Taras. Zvykłaje zło. Ese
Valancin Taras. Na vyśpie ŭspaminaŭ. Memuary
Andrej Dyńko, Andrej Skurko. Biełaruś za dziesiać padarožžaŭ. Padarožnyja ese
Natałka Babina. Rybin horad. Raman
Piotra Rudkoŭski. Paŭstańnie Biełarusi. Ese
Piotra Kraŭčanka. Biełaruś na rostaniach. Ese
Viasna narodu. Eseistyka «Našaj Nivy» 1991—2007
Najiaśniejšaja Reč Paspalitaja. Historyja na staronkach «Našaj Nivy» 1991—2007
Babilonskaja biblijateka. Zamiežnaja litaratura ŭ pierakładach «Našaj Nivy» 1991—2007
Pavietrany šar. Mužčynskaje apaviadańnie «Našaj Nivy» 1991—2007
Žančyny vychodziać z-pad kantrolu. Žanočaje apaviadańnie «Našaj Nivy» 1991—2007
Natałka Babina. Kryvi nie pavidna być vidna. Apaviadańni
Siamion Piečanko. U Biełaruskim vojsku. Ese
Aleś Kudrycki. Sud na Kalady. Ese
Zastajemsia! Sakavik-2006: pryvatnaje i ahulnaje. Chronika
Pavał Sieviaryniec. Listy ź lesu
Artur Klinaŭ. Małaja padarožnaja knižka pa Horadzie sonca. Raman-hid pa stalicy Biełarusi
Jeva Viežnaviec. Šlach drobnaj svołačy. Apaviadańni
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary