Hramadstva55

Chrenin: Adbor na słužbu ŭ armiju pastrožać

U Piečach siońnia adbyłasia ŭračystaja cyrymonija pryniaćcia vajennaj prysiahi, na jakoj prysutničaŭ ministr abarony Viktar Chrenin.

Bolš za 10 tysiač navabrancaŭ pa ŭsioj krainie pramovili słovy viernaści Radzimie, a razam ź imi — ich siemji, blizkija i siabry, jakija pryjechali padtrymać maładych vajskoŭcaŭ u hety važny dzień, piša «Minskaja praŭda».

Ministr padkreśliŭ, što sama tradycyja pravodzić synoŭ u armiju ŭsioj siamjoj stała dobraj i abjadnoŭvajučaj: «Tekst prysiahi pačynajecca sa słoŭ, jakimi novabraniec vyznačaje siabie jak hramadzianina Respubliki Biełaruś. Prynosiačy klatvu na viernaść Radzimie, jon biare na siabie vialikuju adkaznaść — pierš za ŭsio, za jaje abaronu. I hetuju adkaznaść małady mužčyna pavinien budzie nieści praz usio svajo žyćcio».

Viktar Chrenin adznačyŭ, što prahramy bajavoj padrychtoŭki ŭ Uzbrojenych siłach značna źmianilisia. Siońnia akcent robicca na indyvidualnuju padrychtoŭku: ahniavuju, taktyčnuju, inžyniernuju, avałodańnie taktyčnaj miedycynaj, kiravańnie bieśpiłotnymi latalnymi aparatami i supraćdziejańnie im.

«My razumiejem, što mienavita fizičnaja vynoślivaść lažyć u asnovie vałodańnia ŭsimi vajennymi śpiecyjalnaściami i źjaŭlajecca fundamientam bajazdolnaści. Acenka «dobra» i vyšej — heta prachadny bał dla słužby pa kantrakcie. Ale i terminavikami pryjdziecca surjozna papracavać nad svajoj vynoślivaściu», — skazaŭ jon.

Ministr abarony adznačyŭ, što źmianiłasia staŭleńnie moładzi da słužby: raście cikavaść da kantraktnaj słužby, a značyć, patrabavańni da adboru ŭzmacniajucca.

«Siońnia my majem mahčymaść vybirać lepšych chłopcaŭ. Nie tolki vysokaja matyvacyja, ale i vysokaja fizičnaja padrychtoŭka stanoviacca abaviazkovymi ŭmovami», — skazaŭ Viktar Chrenin.

Kamientary5

  • Zły
    22.11.2025
    Jon sam vieryć u toje, što viarzie? Miarkujučy pa apošnich źmienach u zakanadaŭstvie, pryzyvajuć chutka pačnuć navat adnarukich i adnanohich
  • daviedka
    22.11.2025
    V siły śpiecialnych opieracij (eks-VDV) nabrali v etot prizyv mietr s šapkoj.
  • Maciej
    22.11.2025
    pad słovam "Radzima" chrenin razumieje režym łukašenki. kožnamu mužčynie prapanujecca kłaści žyćcio za łukašenkaŭskija rezidencyi, biźniesy baskava, kab praciahvalisia represii, za špica Umku jaki žare sa stała i usiu siamiejku

Ciapier čytajuć

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior udzielnik znakamitaha rep-hurta «Niestandartny varyjant»2

Biełaruś jość siarod krain, hramadzianam jakich amierykancy nie buduć vydavać imihracyjnyja vizy18

Biełkaapsajuz demanstruje svoj patryjatyzm praz «Dranik centralnaha rehijona»4

Z ukrainskich uchilantaŭ ad vojska ŭ Biełarusi vyciahvajuć raźviedvalnuju infarmacyju7

Machlarka naduryła 29 čałaviek, dva hady pracujučy pad šyldaj turahienctva

Były rasijski lehijanier «Isłačy» zahinuŭ, vypaŭšy z akna

«Chto ŭvohule takija biełarusy». Siamja apłaciła tur na Kaba-Verde, ale nie zmahła atrymać vizy ni ŭ adnym konsulstvie Jeŭropy5

Na Hrodzienščynie pakazali, jak zimoj padkormlivajuć zubroŭ

ZŠA mohuć prymianić siłu ŭ Iranie na praciahu 24 hadzin3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

«Vitold kazaŭ: «Nu što vy, što vy…» A mianty paśla kryčali pra mora kryvi». Palitviazień z susiedniaj kamiery raskazaŭ pra śmierć Ašurka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić