Hramadstva55

Chrenin: Adbor na słužbu ŭ armiju pastrožać

U Piečach siońnia adbyłasia ŭračystaja cyrymonija pryniaćcia vajennaj prysiahi, na jakoj prysutničaŭ ministr abarony Viktar Chrenin.

Bolš za 10 tysiač navabrancaŭ pa ŭsioj krainie pramovili słovy viernaści Radzimie, a razam ź imi — ich siemji, blizkija i siabry, jakija pryjechali padtrymać maładych vajskoŭcaŭ u hety važny dzień, piša «Minskaja praŭda».

Ministr padkreśliŭ, što sama tradycyja pravodzić synoŭ u armiju ŭsioj siamjoj stała dobraj i abjadnoŭvajučaj: «Tekst prysiahi pačynajecca sa słoŭ, jakimi novabraniec vyznačaje siabie jak hramadzianina Respubliki Biełaruś. Prynosiačy klatvu na viernaść Radzimie, jon biare na siabie vialikuju adkaznaść — pierš za ŭsio, za jaje abaronu. I hetuju adkaznaść małady mužčyna pavinien budzie nieści praz usio svajo žyćcio».

Viktar Chrenin adznačyŭ, što prahramy bajavoj padrychtoŭki ŭ Uzbrojenych siłach značna źmianilisia. Siońnia akcent robicca na indyvidualnuju padrychtoŭku: ahniavuju, taktyčnuju, inžyniernuju, avałodańnie taktyčnaj miedycynaj, kiravańnie bieśpiłotnymi latalnymi aparatami i supraćdziejańnie im.

«My razumiejem, što mienavita fizičnaja vynoślivaść lažyć u asnovie vałodańnia ŭsimi vajennymi śpiecyjalnaściami i źjaŭlajecca fundamientam bajazdolnaści. Acenka «dobra» i vyšej — heta prachadny bał dla słužby pa kantrakcie. Ale i terminavikami pryjdziecca surjozna papracavać nad svajoj vynoślivaściu», — skazaŭ jon.

Ministr abarony adznačyŭ, što źmianiłasia staŭleńnie moładzi da słužby: raście cikavaść da kantraktnaj słužby, a značyć, patrabavańni da adboru ŭzmacniajucca.

«Siońnia my majem mahčymaść vybirać lepšych chłopcaŭ. Nie tolki vysokaja matyvacyja, ale i vysokaja fizičnaja padrychtoŭka stanoviacca abaviazkovymi ŭmovami», — skazaŭ Viktar Chrenin.

Kamientary5

  • Zły
    22.11.2025
    Jon sam vieryć u toje, što viarzie? Miarkujučy pa apošnich źmienach u zakanadaŭstvie, pryzyvajuć chutka pačnuć navat adnarukich i adnanohich
  • daviedka
    22.11.2025
    V siły śpiecialnych opieracij (eks-VDV) nabrali v etot prizyv mietr s šapkoj.
  • Maciej
    22.11.2025
    pad słovam "Radzima" chrenin razumieje režym łukašenki. kožnamu mužčynie prapanujecca kłaści žyćcio za łukašenkaŭskija rezidencyi, biźniesy baskava, kab praciahvalisia represii, za špica Umku jaki žare sa stała i usiu siamiejku

Ciapier čytajuć

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba24

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba

Usie naviny →
Usie naviny

Na sieradu znoŭ abviaścili apošni čyrvony ŭzrovień niebiaśpieki — zaŭtra apošni dzień piekła

Daradca Cichanoŭskaj paabiacaŭ dziejničać zahadzia ŭ vypadku zabarony rasijanam turystyčnych viz u ES38

Muzyku dla śpiektakla pa Karatkieviču ŭ Kupałaŭskim teatry napisaŭ štučny intelekt2

Ci možna vyžyć u pustyni, pjučy ŭłasnuju maču?3

Kolki budzie kaštavać navučańnie u biełaruskich VNU ŭ novym navučalnym hodzie

Niderłandy — fienomien čempijanataŭ śvietu. 16 hadoŭ biez paražeńniaŭ — i nivodnaha finału6

U Pinsku ŭ śpioku smažać jajki prosta na soncy6

U Biełarusi ŭžo +30°S

«Imia Karatkieviča — instrumient u brudnych rukach, dubina ŭ palityčnych bojkach». Što prapahanda adkazała nakont zaniadbanaha doma siamji kłasika25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba24

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić