Łukašenka zapatrabavaŭ ad navukoŭcaŭ spynić vykonvać niezapatrabavanyja daśledavańni
Palityk siońnia pravioŭ sustreču z navukoŭcami pa pytańniach raźvićcia navukovaj śfiery i dziejnaści Nacyjanalnaj akademii navuk

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vučonych spynić vykonvać niezapatravabanyja daśledavańni, a taksama źviarnuŭ uvahu na prablemu tematyčnaha dublavańnia i drabnatemnaści ŭ navukova-techničnych prahramach, piša BiełTA.
«Moža być, prahučyć hruba. Dziaržprahramy — heta nie karmuška! Hałoŭnaja zadača, pierš za ŭsio dla Dziaržkamiteta pa navucy i technałohijach, — spynicie vykonvać niezapatrabavanyja daśledavańni i stvarać bieśpierśpiektyŭnuju pradukcyju! — zapatrabavaŭ jon. — Tady i pytańnie z abaronaj dysiertacyj adpadzie samo saboj. Kožnaje zadańnie ŭ navukova-techničnych prahramach — heta tema dysiertacyi. Vykanaŭ zadańnie — atrymaj navukovuju stupień».
Jašče adna važnaja ŭmova — napaŭnieńnie prahram takimi zadańniami, jakija pakazvajuć vynik nie ŭ dalokaj pierśpiektyvie, a ciapier. Akramia taho, treba narešcie vyznačycca z tym, chto vystupaje zakazčykami hetych prahram.
«Jak ja ŭžo zajaŭlaŭ, płacić budziem za vynik!» — padkreśliŭ Łukašenka.
Temy ŭsich navukovych rabot pavinny adpaviadać času i aktualnym patrebam ekanomiki i sacyjalnaj śfiery, zajaviŭ jon.
Łukašenka pryvioŭ adzin ź niadaŭnich prykładaŭ: «U adnym z zvarotaŭ, jakija mnie pastupili, tema — «Mietad piedahahičnaha maŭčańnia jak srodak raźvićcia paznavalnaj samastojnaści zamiežnych studentaŭ». Nakolki heta aktualna i prymianialna potym u piedpraktycy abo ŭ žyćci, ciažka skazać. I takich vypadkaŭ masa. Asabliva ŭ humanitarnaj śfiery».
-
17‑hadovy błohier, jaki šykavaŭ na hrošy sa zboru na chvoraje dzicia, znoŭ źbirajecca razyhryvać ajfony
-
Da kanca hoda adkryjecca kaviarnia «Vieža» ŭ minskaj vodanapornaj viežy kala praśpiekta Žukava
-
«Aby chutčej dabracca da mamy». Biełaruski, jakija žyvuć za miažoj, raskazali pra dopyty na biełaruskaj miažy
Kamientary
Takoj triend vsiudu, na hosach, riežut i uničtožajut vsio, čto rabotajet, no, čto miešajet kabinietam i sidielcam v kabinietach. Nazyaajut eto - povyšienijem proizvoditielnosti truda i povyšienijem effiektivnosti.....
Povyšienije proizvoditielnosti i effiektivnosti, na vsiech urovniach hosov, eto - zastaviť rabotať odnoho, na nizovom urovnie, za troich, no s zarpłatoj za odnoho rabotnika.
Sistiema žriot sama siebia.
Kabiniety i sidiaŝije v nich - VSIO, a dalšie choť potop.