Pad Babrujskam z-za pyłavoha vobłaka sutyknulisia piać aŭtamabilaŭ
Na trasie Mahiloŭ — Babrujsk z-za mocnaha vietru ŭtvaryłasia pyłavoje vobłaka, što istotna pahoršyła bačnaść. U vyniku hetaha adbyłosia sutyknieńnie piaci aŭtamabilaŭ, paviedamlaje BiełTA.

Avaryja zdaryłasia na ŭčastku darohi R93 pamiž Babrujskam i vioskaj Jasny Les. Paviedamlajecca, što adnaho čałavieka ahladali miedyki.
U suviazi ź niespryjalnymi ŭmovami Dziaržaŭtainśpiekcyja papiaredžvaje, što na darohach mahčymaje źjaŭleńnie pyłavych zaviejaŭ, jakija rezka źnižajuć bačnaść i pavialičvajuć ryzyku DTZ. Kiroŭcam rekamiendujuć pa mahčymaści ŭstrymacca ad pajezdak, a kali ruch užo adbyvajecca — źnižać chutkaść, pavialičvać dystancyju i paźbiahać rezkich manieŭraŭ.
Asabliva aściarožnymi treba być na adkrytych učastkach daroh, mastach i estakadach, dzie viecier macniejšy. Taksama rekamiendujecca ŭklučać blizkaje śviatło far pry paharšeńni bačnaści. Piešachodam rajać pierachodzić darohu tolki pierakanaŭšysia, što transpart sapraŭdy spyniŭsia.
Ciapier čytajuć
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary
Ŭsie heta było ŭ ZŠA ŭ 1920-ja, 1930-ja pierad vialikaj dypresijaj. Jeść šmat fota ŭ siecivie. Kali vyrašyli pavialičyć płošču pasievaŭ za košt źniščeńnia lasoŭ. Potym fiermy zasypała piaskom ad pyłavych buraŭ nastolki što dachi damoŭ ledź było vidać. Sutyknulisia ź nieuradžajami i tak padyjšli da vialikaj dypresii.
Potym pačali adnaŭlać lasy. Rabić lesapołasy ŭzdoŭž daroh, łuhoŭ i paleŭ. Tak adnavili pryrodu i pyłavyja bury źnikli.
Ŭ ZŠA zrabili vyniki paśla ciažkich nastupstvaŭ. Ci zrobiać vyniki ŭ łukašyzmu ad źniščeńnia lasoŭ? Niaŭpeŭnieny.
Kraina pakutaje razam z pryrodaj.