Mierkavańni3939

Pravasłaŭje moža być pryciahalnym

Źniešnie estonskaje pravasłaŭje mała čym adroźnivajecca ad maskoŭskaha, chiba što asnoŭnaj movaj nabaženstvaŭ. Adnak u sutnaści svajoj jano zusim inšaje. Piša Dźmitry Hałko.

Hazieta «Novy čas» praciahvaje publikavać natatki svajho karespandenta pra Estoniju. Ja chryściŭsia ŭ prystasavanym pad chram bryzientavym vajskovym namiocie ŭ Minsku, na vulicy Prytyckaha.

U tym namiocie z skrypučym draŭlanym naściłam i piečkaj-buržujkaj było niešta ad duchu pieršych chryścijanskich cerkvaŭ. I nie tolki ŭ im, usia pravasłaŭnaja carkva zdavałasia žyvoj i śviežaj.

Tady mnie zusim nie soramna było pryznacca, što ja pravasłaŭny, bo heta aznačała tolki pryniaćcie mnoj Chrystovaha dabravieścia. 

Dyk vy vierycie ŭ Boha? — Nie, ja pravasłaŭny

Daŭno niama taho namiotu, a ja ciapier chavaju svaju prynaležnaść da pravasłaŭnaj carkvy, chacia pa-raniejšamu liču siabie chryścijaninam. 

Bo što aznačaje siońnia być pravasłaŭnym u Biełarusi abo Rasii? Nie ŭ śfiery asabistaha relihijnaha dośviedu, a ŭ sacyjalnym vymiareńni. U najlepšym vypadku — ničoha.

Pracytuju pačutaje ŭ realnym žyćci: «Dyk vy vierycie ŭ Boha? — Nie, ja pravasłaŭny, jak usie».

U najhoršym — heta aznačaje, što ty musiš padzialać ideju «słavianskaha braterstva», klajmić «zachodnija kaštoŭnaści» i padtrymlivać aŭtarytarny režym, bo jon tym kaštoŭnaściam supraćstaić, być nieciarpimym i abmiežavanym.

I ŭ lubym — nieści častku adkaznaści za sumnieŭnyja dziejańni i vykazvańni carkoŭnych ijerarchaŭ, jakich było niamała za apošnija hady. 

«Biezzakonny kiraŭnik, uładalubivy archirej, fanatyčny prychilnik daŭniny» — hetych troch nazyvaŭ kaliści praciŭnikami Chrysta ŭ svaim kreda a. Alaksandr Mień.

Zaścierahajučy, što jany naležać nie tolki jevanhielskaj eposie, ale adradžajucca ŭ luby čas, u roznym vyhladzie. Hetyja troje, jak mnie padajecca, pačali vyznačać mirskoje abličča pravasłaŭja. Zasłaniajučy saboj uvieś relihijny źmiest i ŭsiu jaho pryhažość. 

Siudy jašče možna dadać «duch siektanctva», pra jaki pisaŭ archijapiskap Iaan San-Francyski (Šachoŭski): «U ciapierašni čas možna sustreć «pravasłaŭnaha» — sapraŭdnaha siektanta ŭ duchu svaim: fanatyčnaha, nieluboŭnaha, racyjanalna vuzkaha, jaki ŭpirajecca ŭ čałaviečuju kropku, nie taho, chto žadaje, prahnie praŭdy Božaj, ale pierasyčanaha hanarlivaj svajoj praŭdaj, jaki stroha sudzić čałavieka ź viaršyni hetaj svajoj ujaŭnaj praŭdy — vonkava dahmatyčna pravaj, ale pazbaŭlenaj naradžeńnia ŭ Duchu». 

U peŭny momant ja pačaŭ dumać, što prablema ŭ samim pravasłaŭi. Maŭlaŭ, jano zahannaje pa svajoj pryrodzie, reakcyjanierstva zakładziena ŭ jaho hienach, inačaj i być nie moža. 

Moža być inačaj, pryčym tut i ciapier. 

Praciah historyi čytajcie tut.

Kamientary39

Ciapier čytajuć

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu8

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu

Usie naviny →
Usie naviny

U minskim mietro źjaviłasia novaja schiema linij, mnohim pasažyram nie padabajecca dyzajn3

Były hiendyrektar Tut.by Alaksandr Čekan — pra partał, Zisiera, startapy i prahnoz pa raźvićci technałohij7

Cichanoŭskaja pra spravu Stryžaka: Toje, što zrabiŭ kiraŭnik — nie padstava razburać fundamient10

U carkvie-šedeŭry, što zhareła pad Žabinkaj, da 2020 hoda słužyŭ śviatar-palitviazień Razanovič1

Carkva ŭ Ściapankach zhareła całkam VIDEA

U Polščy skasoŭvajuć terminy razhladu zajaŭ na mižnarodnuju abaronu1

Zhareŭ šedeŭr narodnaj architektury Paleśsia — carkva ŭ Ściapankach. Jana zastałasia na fotach «Našaj Nivy»

Hiermanija prypyniła vydaču humanitarnych viz. Ich atrymlivali i biełarusy6

Zhareła adna z kultavych «sinich cerkvaŭ» Bieraściejščyny6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu8

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić